Môj profil 
Predplatné
David Cibuľa si myslí, že na Slovensku sa práca pre Rómov krok za krokom zlepšuje, no je podľa neho pred nami ešte dlhá cesta, na ktorej treba vytrvať, aby sa postavenie Rómov zlepšilo.
„Myslím si, že jeho práca bola nielen ojedinelou prácou, ale takým celoživotným dielom. Pokúšal sa o to, aby Rómovia mali svoj hlas v spoločnosti, aby bol ich hlas vypočutý,“ povedal Cibuľa pre TASR po štvrtkovom (2. 1.) slávnostnom ceremoniáli, kde prevzal za svojho otca štátne vyznamenanie.
Ján Cibuľa bol prvým rómskym lekárom v Československu, spoluzakladateľom a prezidentom Medzinárodnej rómskej únie a v roku 2001 kandidátom na Nobelovu cenu za mier. Patril medzi ľudí, ktorí sa zaslúžili o uznanie rómskej národnosti v Organizácii Spojených národov (OSN) 4. marca 1979. „Stal sa zástupcom vo výbore pre ľudské práva OSN v Ženeve, kde takisto prispel k celosvetovému propagovaniu aj slovenských Rómov. Myslím si, že dosiahol to, že uznanie Rómov sa uskutočnilo nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni,“ dodal Cibuľa.
Pre rodinu Davida Cibuľu je udelenie štátneho vyznamenania veľmi cenné. „Je to pre nás veľká česť, že otec dostal toto ocenenie. Vôbec to, že si na neho Slovenská republika spomenula a že si pripomenula jeho činy, je pre nás česť,“ povedal syn oceneného Jána Cibuľu.
„Bolo to veľké prekvapenie, keď zazvonil ten pomyselný telefón u nás doma, lebo ja žijem vo Švajčiarsku, nepoznal som tieto vysoké štátne vyznamenania, takže pre celú rodinu a určite aj pre môjho otca by to bola veľká česť a sme za to naozaj vďační,“ skonštatoval Cibuľa.
Ján Cibuľa v roku 1968 spoluzakladal Zväz Cigánov – Rómov na Slovensku. V ten istý rok Československo opustil a žil vo Švajčiarsku. V Londýne 8. apríla 1971 inicioval samit, na ktorom jeho účastníci po prvý raz verejne odmietli pomenovanie „Cigán“ od majoritných spoločností a deklarovali prijatie pomenovania Róm. Tento deň sa stal Medzinárodným dňom Rómov.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila vo štvrtok pri príležitosti 27. výročia vzniku SR 20 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho troch in memoriam. Sú medzi nimi viaceré osobnosti, ktoré sa podieľali na boji proti totalite. Štátne vyznamenania udelila prezidentka ôsmim ženám a 12 mužom.
