Chorvátsko: Premiér Milanovič vystúpil v parlamente s prejavom o stave krajiny

Záhreb 24. septembra (TASR) – Chorvátsko nedlhuje za vstup do Európskej únie nikomu nič. Splnilo vysoké kritériá a posunulo krajinu vpred, vyhlásil dnes vo vôbec prvom prejave o stave krajiny na pôde parlamentu v Záhrebe predseda chorvátskej vlády Zoran Milanovič.

Na margo súčasného sporu s Bruselom, ktorého dôvodom je prijatie kontroverznej novely zákona o zákaze vydávania stíhaných osôb do EÚ za zločiny spáchané pred viac ako desiatimi rokmi a jej nesúlad s princípmi európskeho zatykača, chorvátsky premiér povedal, že Záhreb neočakáva žiadne dary. Požaduje však rešpekt.

K príslušnej zmene legislatívy nedošlo preto, aby chránila zločincov, jediným motívom bolo chrániť chorvátskych veteránov pred možnými trestnoprávnymi postihmi v iných členských štátoch Európskej únie, podčiarkol rečník v asi hodinovom vystúpení.

K samotným veteránom a možným podozreniam voči nim premiér pripomenul, že chorvátska justícia preskúma každé takéto podozrenie. Súčasne avizoval novelu ústavy, v ktorej zmysle nebudú hrdelné zločiny premlčané, vyplýva z informácií tlačovej agentúry APA.

Európska komisia začala pred necelým týždňom konzultácie o možnom právnom postihu Chorvátska, ak krajina nebude dodržiavať pravidlá európskeho zatýkacieho rozkazu.

V zmysle Článku 39 o pristúpení Chorvátska do EÚ to znamená aktiváciu klauzuly, ktorá predvída prijatie sankcií, ak Záhreb neurýchli zmeny sporného zákona o vydávaní podozrivých osôb.

Komisárka EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingová, spoločne s predsedom EK Josém Manuelom Barrosom a eurokomisárom pre rozširovanie a susedskú politiku Štefanom Fülem, informovala kolégium komisárov o skutočnostiach, ktoré viedli Brusel k týmto krokom. Kolégium komisárov im vyjadrilo podporu.

Aj keď v uplynulých hodinách uzreli svetlo sveta informácie a vyjadrenia, podľa ktorých sa predstaviteľom oboch strán už tento problém podarilo vyriešiť, Redingová to dnes vo fínskych Helsinkách poprela. Osobne očakáva, že Chorvátsko príslušný zákon zmení, o detailoch by rada hovorila s ministrom spravodlivosti balkánskej krajiny Orsatom Miljeničom.

Komisia požaduje rýchlu a bezpodmienečnú úpravu chorvátskych právnych predpisov týkajúcich sa európskeho zatykača, čiže zosúladenie tohto zákona s celoeurópskou legislatívou. K tomu sa chorvátske orgány zaviazali počas prístupových rokovaní.

Záhreb oznámil Bruselu, že úprava sporného zákona podľa požiadaviek EÚ bude platiť až od 15. júla 2014, podľa predstaviteľov EÚ je však takéto oneskorenie právnej nápravy neodôvodnené.

Obmedzenie európskeho zatykača je podľa EK jasným a závažným porušením práva EÚ. Zároveň to znemožňuje ostatným členským krajinám únie žiadať o vydanie vojnových zločincov žijúcich na území Chorvátska. Chorvátske úrady potvrdili, že do 6. septembra 2013 štát na základe európskeho zatykača dostal 121 žiadostí o vydanie osôb žijúcich na území krajiny. Z toho bolo 23 žiadostí pre trestné činy spáchané pred 7. augustom 2002.

Predmetnému zákonu sa hovorí neoficiálne aj Lex Perkovič, pretože v čase jeho novelizácie Nemecko žiadalo o vydanie niekdajšieho príslušníka tajnej služby Josipa Perkoviča, hľadaného pre dôvodné podozrenie z nájomnej vraždy v Bavorsku spred 20 rokov.

Chorvátsky premiér sa v dnešnom vystúpení vyslovil za reformy, ktoré budú v súlade s ekonomickými danosťami krajiny a ktoré povedú k riešeniu problémov s verejnými financiami. Súčasne zdôraznil, že hromadné prepúšťanie zamestnancov verejného sektora nevníma ako riešenie pre všetky problémy, dodal však, že zmena zákonníka práce a ďalších legislatívnych noriem je dôležitá.

Zníženie deficitu možno krátkodobo dosiahnuť privatizáciou štátneho majetku, konštatoval Milanovič. Varoval však pred tými, ktorí hlásajú, že vláda chce rozpredať štát. Podnik, ktorý doteraz "prehltol" miliardy daňových poplatníkov, nie je národným bohatstvom, vyhlásil a dodal, že súčasná zlá hospodárska situácia krajiny je výsledkom nezodpovedného vládnutia kabinetov Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ).

Úlohou vlády je konsolidovať verejné financie, reštrukturalizovať a racionalizovať verejný sektor, prijať opatrenia vedúce k hospodárskemu rastu a zaviesť poriadok, špecifikoval chorvátsky premiér, ktorý sa vo vystúpení venoval aj problematike dvojjazyčnosti vo Vukovare či sexuálnej výchovy v školách.