Chmelár: Zamestnanci by mali mať právo prevziať firmu, ktorá im dlhuje mzdy

Bratislava 2. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:Facebook)

Program hnutia SEN je postavený na piatich pilieroch vrátane demokratického

Zamestnanci by mali mať právo prevziať firmu, ktorá im dlhuje mzdy. Tento zámer je súčasťou programového piliera posilnenia demokracie, vrátane ekonomickej, ktorý chce v budúcnosti presadzovať hnutie SEN Eduarda Chmelára. Povedal to v diskusnej relácii na TABLET.TV.

Zakladatelia hnutia odovzdali na ministerstvo vnútra petíciu s viac ako 11.000 podpismi s cieľom registrácie nového politického subjektu ešte 16. septembra. Vo štvrtok 1. novembra podľa Chmelára uplynul termín na rozhodnutie, zatiaľ ho však petičnému výboru nedoručili.

Program hnutia SEN je postavený na piatich pilieroch vrátane demokratického. Jedným z cieľov hnutia má byť podľa Chmelára „posilnenie práv zamestnancov ako spoluúčastníkov ekonomického procesu“. „Týmto princípom nadväzujeme na ideály Nežnej revolúcie. Všetky formy vlastníctva mali byť zrovnoprávnené. Ale medzi všetky formy nepatrí len súkromné, ale aj štátne a družstevné,“ vysvetlil.

„Máme päť pilierov, prvý je zabezpečiť dôstojný život pre človeka, druhý pilier sú investície do budúcnosti, školstvo a kultúra. Nemôžeme sa s veľkými štátmi pretekať vo vojenskej alebo ekonomickej sile, ale len v sile ducha,“ tvrdí Chmelár. Tretím pilierom je demokracia, štvrtým mier a nenásilie.

„Je to celý rad otázok spojených s medzinárodnými vzťahmi, vrátane návrhu na rozpustenie NATO ako neefektívnej štruktúry a jeho nahradenia efektívnou európskou armádou,“ povedal Chmelár, podľa ktorého by sa tak dosiahol vyšší stupeň bezpečnosti. „Európska armáda by bola povinná chrániť územie Európskej únie. Je veľká ilúzia, že našou zárukou bezpečnosti je NATO,“ dodal s tým, že cesta k zvýšeniu bezpečnosti nie je ani neutralita.

Piaty pilier je ekologický. „Poslednou prioritou sú environmentálne otázky, ktoré dnes v slovenskej politike absentujú, hoci sú možno najdôležitejšie. Ľudia stále nerozumejú tomu, že klimatické zmeny sú najvážnejšími problémami ľudstva. Len tohoročné suchá mohli každého prebudiť zo sna, že veci pôjdu ako doteraz,“ zdôraznil Chmelár.

V diskusii vysvetlil aj svoje rozhodnutie zvesiť čiernu vlajku z budovy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja počas osláv SNP.

„Bola to absolútne spontánna akcia, my sme tam ani nevolali novinárov. Boli tam preto, že sprevádzali zástup papalášov, ktorí sa išli najesť,“ povedal. „Zobral som si rebrík a zvesil som to. SNP je pre nás jedným z najvýznamnejších sviatkov, čo sa týka tradície a identity,“ dodal. Vysvetleniu, že si samosprávny kraj pod vedením Mariana Kotlebu chcel vyvesením vlajky uctiť obete vojny, Chmelár neverí. „Človek, ktorý nazve povstanie boľševickým pučom a povstalcov banditami, si chce uctiť mŕtvych? Možno na tej druhej strane, ale určite nie povstalcov,“ povedal Chmelár.

V diskusii kritizoval aj Smer-SD, ktorý sa podľa neho správa skôr ako sociálne-konzervatívna strana, než sociálnodemokratická. „Aj SNS hovorí, že je stranou založenou na kresťanskom, sociálnom a národnom princípe. Ak Smer odmieta niektoré témy, ktoré sa týkajú zelenej politiky alebo ľudských práv…, sú to legitímne názory, ale nie postoje sociálneho demokrata,“ vyhlásil Chmelár.

Hnutie SEN podľa neho chce kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách a kampaň chce financovať bez prispenia veľkých podnikateľov, z vlastných prostriedkov a drobných darov. „Chceme to robiť naozaj čisto aj za cenu, že peňazí nemáme veľa. Chceme ukázať, že politika môže byť iná, inak to pre mňa nemá zmysel,“ tvrdí Chmelár.