Bratislava 31. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA-Jakub Julény/SITA-Marek Mrviš)
Väčšina opozičných poslancov vrátane prezidentky a ombudsmanky kritizujú predlženie volebného moratória na uverejňovanie prieskumov zo 14 na 50 dní. Líder hnutia Socialisti.sk Eduard Chmelár na tom nevidí nič zlé a celej hystérii okolo predĺženého moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky vôbec nerozumie
Chmelár považuje za absurdné, ak minister zahraničných vecí alebo dokonca ombudsmanka hovoria o porušení práva na informácie. Právo na informácie totiž vychádza z predpokladu, že informovanosť je demokratická disciplína.
“To znamená, že v demokracii nepotrebujete vedieť, ako sa máte rozhodnúť, ale máte dostať všetky potrebné informácie na to, aby ste si vedeli na ich základe vytvoriť kvalifikovaný názor. Celkom dobre nerozumiem, ako do toho spadá znalosť preferencií politických strán, najmä ak každá agentúra prináša rozdielne výsledky. Znamená to vari, že občan má právo rozhodovať sa na základe zverejňovaných prieskumov verejnej mienky? To hádam nie,” hovorí rozhorčene Chmelár.
Pretože potom by to bolo vlastne priznanie, že voľby nie sú súbojom myšlienok a rozhodnutí, ale súbojom straníckych pokladní, pretože preferencie sa kupujú. “Asi by ste považovali za šialené, keby ste si vyberali partnerku či partnera nie podľa toho, či sa vám páči, ale podľa toho, či sa páči väčšine. Ak tento princíp uplatníte v demokracii, je to ešte obludnejšie. Narúšate tým rovnosť hlasovania a meníte voľby na reality show.”
Chmelár tie poukazuje na skutočnosť, že sa dnes s prieskumami “kšeftuje”. Funguje to jednoducho tak, že kto neplatí, neexistuje a môže byť ľahko zaradený iba do kolónky “Iná strana”.
“A platiť si môžu dovoliť len bohaté strany naviazané na oligarchov. Všetci o tom vedia, ale neradi o tom hovoria. Takže čo je vlastne hlavnou príčinou všeobecného pobúrenia z novely zákona o volebnej kampani? Jednoducho to, že oligarchovia budú musieť investovať do politického marketingu ešte viac ako doteraz. Lebo myslieť si, že prieskumy sa nebudú nikde objavovať, je naivné. Zákon sa bude dať obchádzať tak, že prieskumy sa objavia na sociálnych sieťach alebo budú zverejnené v zahraničí. Strany budú cez médiá manipulovať aj naďalej, možno ešte tvrdšie. A priepasť medzi tými, ktorí majú k dátam prístup a tými, ktorí si to nemôžu dovoliť, sa bude ešte zväčšovať,” tvrdí líder strany Socialisti.sk.
Rozhodnutie niektorých poslancov, prijať takéto predĺženie moratória, nepovažuje preto za ohrozenie práva na informácie. Lebo ak by skutočne o takéto ohrozenie išlo, museli by sme prijať tézu, že do tohto práva patrí aj právo nechať sa manipulovať. “No neochráni nás ani pred politickými manipuláciami a dezinformáciami. Vyriešiť tento problém znamená zabezpečiť vyššiu transparentnosť prieskumov a objektívnejšie informovanie médií. A na tom nemá záujem nikto z parlamentných strán,” uzatvára.
Patakyová tvrdí, že 50-dňové moratórium je mimoriadne neprimerané
Novela zákona, ktorá by zakázala zverejňovanie prieskumov z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami, by porušila hneď niekoľko základných práv a slobôd, konkrétne právo verejnosti na informácie či slobodu slova a slobodu prejavu, ale aj slobodu podnikania prieskumných agentúr, tvrdí to verejná ochrankyňa práv Patakyová.
Mária Patakyová na sociálnej sieti uviedla, že 50-dňové obmedzenie je mimoriadne neprimerané a v konečnom dôsledku zasahuje do slobodného rozhodovania voličov a voličiek.
Slobodné voľby neznamenajú podľa Patakyovej len slobodu výberu, ale aj slobodu rozhodovania sa. „Voliči a voličky sa rozhodujú na základe informácií, pričom určitú časť nebudú mať pre 50-dňové moratórium k dispozícii. Ak sa rozhodujú na základe preferencií, je to ich právo a Národná rada SR nemá prečo do tohto práva v takomto rozsahu zasahovať,“ tvrdí verejná ochrankyňa práv.
Už doteraz platná dĺžka moratória sa podľa nej pohybuje na hranici ústavnosti. „Svedčí o tom aj skutočnosť, že v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sme boli aj so súčasným 14-dňovým zákazom skôr výnimkou. Podľa výskumu Európskeho združenia pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky je priemerná dĺžka moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky v Európe menej ako tri dni,“ povedala Patakyová s tým, že najdlhšie moratórium v Európe má Čierna Hora, v ktorej sa prieskumy verejnej mienky nesmú zverejňovať 15 dní pred voľbami. „Zavedením 50-dňového moratória sa tak absolútne vymykáme akýmkoľvek štandardom na starom kontinente. Neštandardné je tiež to, že k takejto zmene dochádza zhruba štyri mesiace pred voľbami,“ poznamenala.
“Zasiahli ste moje právo”
K schváleniu novely sa vyjadril aj šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD). Dúfa, že novelu, ktorú prijala Národná rada SR ešte 28. októbra, prezidentka Zuzana Čaputová nepodpíše.
„Vnímam to veľmi negatívne a aj ako zásah do môjho občianskeho práva byť informovaný. Chcem vedieť, ako sa vyvíjajú preferencie a myslím si, že som dostatočne inteligentný na to, aby som ich vyhodnotil. Týmto rozhodnutím som prišiel o moje právo a verím, že to pani prezidentka nepodpíše,“ povedal Lajčák.
Podľa neho nie je dobré, že Slovensko bude v prípade odobrenia novely patriť medzi najhoršie demokratické krajiny. Obdobnú dĺžku zákazu uverejňovania prieskumov verejnej mienky majú napríklad v Kamerune či Tunisku.
Poslanci Národnej rady SR v pondelok (28. 10.) odobrili predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb. Zákon prešiel hlasmi Smeru-SD, SNS, ĽSNS a niekoľkých ďalších poslancov. Opozícia a väčšina klubu Mosta-Híd bola proti.
Tatiana Stará
20.6°C
Utorok 
Streda 
Piatok 
Utorok 
.jpg)
.jpg)
