Idioti, idioti a úplní debili

Rešpektovať iný názor znamená podľa našich „profesionálnych“ médií rešpektovať ho, pokiaľ je „správny“. A správnosť určujú, pochopiteľne, tieto médiá. Všetko, čo nie je v súhlase s ich vlastným pohľadom na svet, vyhlasujú za bludy a nezmysly…

Toto je tá nová cesta k demokratickej pluralite?

Modus operandi mainstreamu je jednoduchý: zoberú jedno kontroverzné vyhlásenie (napríklad toľko omieľaný Machalov dotaz novinárovi o „plochej Zemi“), vymenujú ho za nosnú ideu politickej koalície, a tým dosiahnu, že čokoľvek povedia koaliční politici potom, bude apriori spájané s vybraným kontroverzným tvrdením. To medzitým prekrútia tak – ignorujúc vysvetlenie autora výroku – že z neho spravia „jasné bludárstvo“. A od tej chvíle čokoľvek koaličný politik povie, bude kladené na roveň predošlému „bludu“.

Takto médiá rafinovane diskreditujú tých, ktorí im nehrajú do kariet.

Procesy skresľovania a manipulácie verejnej mienky (a nálady) identifikoval aj Juraj Gedra (SMER) s kolegami na víkendovej tlačovej konferencii. Vyjadril sa tiež k ďalšiemu čerstvému excesu, tentoraz zo strany Denníka N. Tam sa definitívne opustila trojica redaktorov na čele s istým Braňom Bezákom, keď v podcaste označili Erika Kaliňáka a spol. za debilov. Viackrát.

A ospravedlnenie? Vraj, to bola politická satira, tam je možné posúvať hranice…

Aj keby to bola politická satira – zdôrazňujem ten podmieňovací spôsob, ani tak by nemali redaktori klesnúť k hrubozrnnej vulgárnosti. Označovať iných ľudí za „debilov“ kvôli nesúhlasu s ich politickou aktivitou je predsa absolútne dno. Nie je to vtipné, nie je to trefné, nie je to nič. Nemá to žiadnu hodnotu. Ani polemickú, ani pravdivostnú, ani humoristickú.

Je to ako vyliať na stôl v štúdiu kýbel bahna a potom sa v ňom babrať prstami. Ale niekto to očividne má rád špinavo.

Kto je to, prosím vás, ten Adam Znášik? Opakuje v spomínanej nahrávke Nka na adresu smerákov „To je debil, úplný debil, normálne, že debil…“

Kde nabral tento pán takú „pestrú“ slovnú zásobu? Na fajčiarskej prestávke, keď sa túlal poza školu? Ale ako môže vystupovať vo verejnom priestore s takýmto slovníkom? A s očividnou tendenciou útočiť nie na idey, ale na ľudí, ktorí tieto idey prinášajú?

Počkajte… Čo to? Naozaj bol vo volebnom tíme Ivana Korčoka?!

Prepáčte, vy nie ste v šoku? Vy nie ste znechutení?

V podcaste ďalej odznelo, že žijeme v „úplnej diktatúre debilov.“ A niekto v štúdiu sa tomu chichotal ako malé dieťa, keď prvýkrát počuje vulgárny vtip. Aká je toto úroveň? Nie je z toho zle ešte aj samotným poslucháčom Denníka N? Toto predsa súdny človek nemôže prijať ako legitímnu formu „politickej satiry“! Lasica a Satinský sa v hrobe nie že obracajú, oni sa tam točia ako ventilátor.

A ďalšia prítomná v štúdiu, akási Zuzana Vitková, vraj úplne cíti Znášikovu bolesť…

Ale nevie to povedať po slovensky, a tak použije slovo „pain“, z ang. I feel your pain – cítim tvoju bolesť. Čo to je za osobu? Ako sa dostala na také miesto? Aké myšlienkové prúdy zastupuje, aké má vzdelanie, no čo je ešte dôležitejšie, kde ostala jej výchova?

I feel your pain? To už je náš mediálny priestor kompletne psychologicky kolonizovaný?

„Ja chcem, aby boli vytlačení akože na okraj spoločnosti, do hajzla, kam patria,“ pokračuje Znášik.

Toto už nie je ani na etickú komisiu… Toto by bolo možno už na čase riešiť aj trestnoprávne.

Veď ten človek má zodpovednosť! Počúvajú ho možno tisíce ľudí, a tí si budú tvoriť názor na základe jeho slov. Koľkým poslucháčom odteraz bude v hlave vyskakovať myšlienka, že Gedra, Kaliňák a ostatní patria „do hajzla“?

A ešte „politicky korektne“ dodá, že treba nadávať nielen „debilom“, ale aj „debilkám“, teda ženskej časti vládnej koalície.

Toto, kolegovia novinári, je tá proklamovaná slušnosť? A čo na to „ochrankyňa ženských práv“, Zuzana Kovačič Hanzelová?

Gedra kladie na tlačovke zásadnú otázku: Ako majú politici komunikovať s týmito ľuďmi o zmieri?

Denník N s Braňom Bezákom a jeho partiou vo svojom podcaste rozoštvávajú spoločnosť. Robia to pod rúškom „humoru“, ale vystupujú s tvrdo agresívnym, dehonestujúcim slovníkom: „debili“. Takto sa rozprávajú vážne len nevychovaní stredoškoláci. Je to nedôstojné.

A nejde ani o to, či denníky N, SME, Aktuality atď., rešpektujú iný názor. Od toho evidentne upustili už dávno. Teraz prepálili všetko – takýmto koncentrovaným prejavom zla.

Prostoduchého, nízkeho, primitívneho, nevkusného zla.

Kde je Asociácia na ochranu novinárskej etiky (AONE)? Pretože na Slovensku taký orgán máme. Čo teda dozoruje? Či ho zaujímajú len určité médiá, ale liberálne nie? Ach, veď medzi členmi je Alexej Fulmek, vydavateľ SME…

Tak dobre, nič som nepovedal, zabudnite na Asociáciu.

Vráťme sa k Nku: takíto novinári majú tú drzosť organizovať verejné posedenia na tému Ako zachrániť demokraciu?

Robert Kaliňák hovorí veľmi presne, že v prejave Znášika išlo o jasný prejav nenávisti od frustrovaného človeka. A nie o satiru, komédiu, standup ani inú formu humoru.

Prešli štyri týždne od atentátu na premiéra. Politici vládnej koalícii volajú k diskusii. A takto reaguje Denník N? Kde je teraz to ich volanie po nastavovaní zrkadiel?

A šéfredaktor Nka, Kostolný? Za urážky sa ospravedlnil, ale odmietol možnosť, že by tento druh politickej „satiry“ prestali vysielať. Vraj to patrí k základom demokracie…

Ak si myslia, že demokracia znamená svojvoľne urážať ľudí, tak by sa mali vrátiť do školských lavíc. Nemusia to byť ani tie univerzitné – stačí základná škola a hodina etiky.

Erik Kaliňák má úplnú pravdu: Slovenské mainstreamové médiá zlyhali v demokratickom procese, pretože nedokážu rešpektovať iný názor.

Otázka potom znie: Načo sú nám také médiá?

Prečítajte si tiež:

• Denník N naozaj prekročil všetky čiary. Smer-SD reaguje: “To bola naozaj čistokrvná nenávisť vo svojej absolútnej podobe”
• “To muselo byť pre N značné sklamanie,” komentuje exminister provokatívny článok denníka N