Môj profil 
Predplatné
Poprvé, argument, že potraty sa budú diať nezávisiac na tom, či sú zakonné alebo protizákonné je úbohý na ospravedlnenie toho, aby neexistoval žiaden zákon. Existujú zákony na krádeže, znásilnenia, ozbrojené lúpeže… aj napriek tomu, že tieto kriminálne činy naďalej v spoločnosti pretrvávajú. Účel zákonov by mal byť odradiť ľudí, aby robili zlo a nie prispôsobiť sa zlu iba preto, že sa deje.
Takže ak, ako sme videli aj v predchádzajúcich častiach tejto série, ak je nenarodené dieťa osobou v najskoršom štádia vývoja, tak on alebo ona je ľudskou bytosťou, ktorá si plne zasluhuje ochranu zákona.
Je pravda, že srdcia a mysle – a nie iba zákon – sa potrebujú v súvislosti s potratmi zmeniť. Avšak, často podceňujeme silu zákona, ktorý rovnako formuje myšlienky i skutky. Keď bolo zakázané otroctvo, ľudia postupne začali myslieť odlišne. Hnutia ľudských práv priniesli zmeny v zákone i v myslení ľudí. Zákon je morálnym sprievodcom, tútorom, ktorý nám pomáha formovať svedomie spoločnosti. Ako napísal Martin Luter King Jr.: „Morálka sa nedá uzákoniť, ale správanie može byť regulované. Súdne rozhodnutia nezmenia srdce, ale môžu obmedziť tých bezcitných.“
Zákon určuje cestu
Potraty v krajine existovali ešte predtým, ako boli legálne, ale ich počet vystrelil rapídne nahor po tom, čo boli zlegalizované. Centrum pre kontrolu chorôb (CDC) uvádza, že: „od roku 1970 do 1982, sa počet nahlásených legálnych potratov v Spojených Štátoch zvyšuje každý rok.“ Aj keď bol počet potratov v Spojených Štátoch najvyšší v roku 1990 s 1.6 miliónom, v roku 2011 ich bolo stále približne 1.06 milióna [iv] . Zákony, ktoré v minulosti potláčali potraty ich teraz povzbudzujú.
Bývalý pro-potratový aktivista Bernard Nathanson priznáva, že on a jeho spoluzakladatelia ligy NARAL (Národná liga za právo na potrat) si vymýšľali údaje o tom, že milióny žien v Amerike sa utiekajú k ilegálnym potratom každý rok– predtým, ako boli potraty zlegalizované rozsudkom Roe v. Wade. V priemere, uvádza, to bola iba jedna desatina reálneho čísla, bolo to okolo 98 000 ročne. Napriek tomu, média ochotne rozširovali falošné informácie.
Pravda o smrti matiek pri nelegálnych potratoch
Nathanson tiež hovorí, že on a jeho spoločníci vymysleli „pekné, zaokrúhlené šokujúce číslo“ 5 000 – 10 000 smrtí ročne kvôli nelegálnym potratom.
Výskum potvrdzuje, že v roku 1966, predtým, ako prvý štát v Amerike legalizoval potraty, to bolo 120 matiek, ktoré pri potrate zomreli. Naozajstne číslo úmrtí spojených s potratom za 25 rokov do roku 1973 bolo priemerne 250 za rok, najviac 388 v roku 1948.
Do roku 1972, boli potraty nelegálne na 80% územia krajiny, ale používaním antibiotík sa obrovsky znížilo riziko. To znamená, že číslo pokleslo na 39 úmrtí matiek pri potrate ročne.
Avšak, predpokladajme, že iba jeden prípad z piatich úmrtí z nelegálnych potratov bol vhodne identifikovaný. To by stále znamenalo, že počet žien, ktoré zomreli rok predtým, ako boli potraty legalizované by bolo menej než 200, čo je 2-4% z 5 000 – 10 000 prípadov smrti, ktoré prezentovali potratoví aktivisti.
Nebolo to iba zveličenie. Bol to výmysel.
Smrť žien z legálnych potratov
Dnes, potrat bežne neohrozuje život ženy. Avšak, napriek legálnosti potratu, úmrtnosť je oveľa vyššia ako si mnoho potratových aktivistov chce priznať. Rozširované pro-choice video vyprodukované v osemdesiatych rokoch hovorí, že „do roku 1979, federálna vláda nedokázala identifikovať jedinú ženu v tejto krajine, ktorá by zomrela pri potrate.“
Je to neuveriteľný argument, keďže mnoho zdrojov dokumentuje množstvo prípadov úmrtia následkom legálneho potratu. Podľa American Journal of Obstetrics and Gynecology, „Ministerstvo zdravotníctva New Yorku uvádza sedem úmrtí, ktoré nastali v rokoch 1980 – 1985 následkom legálneho potratu. Príčina smrti vo všetkých prípadoch bola pripísaná priamo celkovej anestéze.“ (To bolo sedem úmrtí v jedinom meste). V roku 1986, štyria lekári a výskumníci prezentovali štúdiu, kde uvádzajú nie menej ako 193 úmrtí následkom legálneho potratu v rokoch 1972-1985.
Odkedy verejný štátny činitelia prestali skúmať úmrtia spôsobené legálnymi potratmi potom, čo sa potraty zlegalizovali, príležitosť na prehliadnutie alebo zahladenia úmrtí spôsobených potratmi sa stále zvyšuje. To, čo sťažuje identifikáciu týchto prípadov je, že smrť často nenastane pri operácii potratu, ale až po nej. Preto, akékoľvek sekundárne následky môžu byť rutinne považované za hlavnú príčinu smrti.
Nie vešiaky – lekárske prístroje
Keďže 90% z prípadov nelegálnych potratov boli vykonané lekármi, môžme kľudne odhadovať, že ak by aj potraty boli postavené mimo zákon, mnoho lekárov by pokračovalo vo vykonávaní potratov (používaním moderného lekárskeho zariadenia, a nie používaním vešiakov.) Čo je smutné, mnoho žien by zrejme aj tak podstúpilo potraty. Ale „mnoho“ by mohla byť štvrtina milióna a nie jeden milión. Výsledkom by bolo 750 000 matiek a bábätiek ročne uchránených pred potratom.
Vešiaky vytvárajú efektívnu propagandu na akciách potratových aktivistov, avšak neodrážajú to, čo by sa reálne stalo, ak by boli potraty znovu nelegálne. Vešiaky by sa používali na vešanie šiat pre deti, a nie na potraty.
Hrôza nelegálnych aj legálnych potratov
Nesnažíme sa urobiť únos dieťaťa alebo zneužitie dieťaťa bezpečným a legálnym. Ak potrat zabíja deti, náš cieľ by nemal byť – urobiť tento skutok bezpečným a legálnym, ale poskytnúť alternatívu a legálne reštrikcie, ktoré v prvom rade pomôžu vyhnúť sa mu.
Nanešťastie, každá hrôza, ktorá sa týka nelegálnych potratov sa rovnako týka tých legálnych. Potrat je príšerný primárne preto, že pri tomto čine sa na tele ženy používajú nástroje smrti a zabíjajú jej nevinné dieťa.
Žiadne zákony ani slogany ani atraktívne čakárne ani pokročilé lekárske nástroje nezmenia povahu potratu. Vždy to bude to, čo to je – zabitie dieťaťa.
Článok Randyho Alcorna
Viktória Dandárová
.jpg)
