Brusel sa chystá niekedy tento mesiac predstaviť dlho očakávanú správu o konkurencieschopnosti, ktorej autorom je bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi.

Revízia 

Tvorcovia politík a vedúci predstavitelia podnikov v celej Európe netrpezlivo očakávali dokument, ktorý by mal slúžiť ako plán pre dlhodobú hospodársku víziu Európskej komisie druhého funkčného obdobia Ursuly von der Leyenovej, ale ktorý sa odkladal už od obdobia pred júnovými eurovoľbami.

Podľa portálu Politico, ktorý videl Draghiho návrh, je jedným z hlavných odporúčaní zásadná revízia pravidiel EÚ v oblasti investícií do obrany s cieľom podporiť priemyselné kapacity, vojenskú pripravenosť a cezhraničnáú spolupráca. Tým by sa Európa stala menej závislou od predaja zbraní z USA a bezpečnejšie by mohla presadzovať svoje vlastné strategické záujmy. Návrh dokumentu je z 20. júna, ale poskytuje všeobecnú predstavu o tom, ako bude vyzerať jeho konečná verzia.

Draghiho správu, ako sa zvykne tento dokument nazývať, si začiatkom tohto roka objednala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová. Potrebovala vysvetliť, prečo sa v Európe znižuje produktivita a konkurencieschopnosť, a na základe tejto analýzy vyvodiť konkrétne a nadradené politické dôsledky.

Rešpekt pravice aj ľavice 

Bývalý šéf ECB, taliansky technokrat a niekdajší predseda vlády Mario Draghi bol na túto úlohu vybraný, pretože bol jedným z mála vysokopostavených politikov v Bruseli, ktorého rešpektuje pravica aj ľavica a ktorý nespočetne veľakrát preukázal svoju kompetentnosť v ekonomických otázkach.

V tejto súvislosti sa časť venovaná európskemu obrannému priemyslu začína uvedením najväčších problémov tohto sektora. Draghi vidí najväčšie problémy v nedostatočných verejných výdavkov, malých domácich trhoch, nedostatočnej koordinácii pri obstarávaní a závislosti od medzinárodných dodávateľov – predovšetkým od Spojených štátov.

Tieto nedostatky spolu s geopolitickými výzvami, ktoré predstavuje vojna na Ukrajine a možné oslabenie obranného zastrešenia USA nad Európou v prípade druhého Trumpovho prezidentstva, jasne stanovujú nevyhnutný postup pre EÚ: “Musíme vziať našu bezpečnosť do vlastných rúk“.

Draghi v návrhu správy tvrdí : „S návratom vojny nachádzajúcej sa v bezprostredne za hranicami EÚ, vznikom nových typov hybridných hrozieb a možnou zmenou geografického zamerania a obranných potrieb USA bude musieť EÚ prevziať čoraz väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu a bezpečnosť.“

Bezpečnosť definovaná ako udržateľnosť

Otázka teraz znie – ako to má EÚ urobiť? Európske krajiny boli celé desaťročia závislé od amerických bezpečnostných záväzkov a do vlastných výrobných kapacít investovali len málo alebo vôbec.

„Obranná priemyselná základňa EÚ čelí štrukturálnym výzvam, pokiaľ ide o kapacity, know-how a technologický náskok,“ uvádza Draghi. „V dôsledku toho EÚ nedrží krok so svojimi globálnymi konkurentmi,“ dodal.

Riešením je podľa bývalého šéfa ECB zníženie byrokracie, stimulovanie dlhodobých modelov investícií do obrany a podpora cezhraničnej spolupráce.

Správa predovšetkým vyzýva na prepracovanie úverovej politiky Európskej investičnej banky (EIB) tak, aby sa na investície do obrany vzťahovali rámce EÚ pre udržateľné financovanie a environmentálne, sociálne a riadiace(ESG – environmental, social, and governance) predpisy. Zdôvodnil to tým, že by sa uvoľnili významné, predtým nedostupné finančné prostriedky pre tieto odvetvia.

Priznať obrannému priemyslu označenie ESG by bolo ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné, ale vojna na Ukrajine zmenila mnohé perspektívy a teraz sa na to výrazne tlačí v celom západnom svete.

Zástancovia tejto zmeny tvrdia, že globálna vojna je existenčnou hrozbou, a preto je bezpečnosť základným prvkom “udržateľnosti“ všetkého ostatného.

Autor článku Tamás Orbán pripomína slová, ktoré povedal Hans Christoph Atzpodien, generálny riaditeľ Nemeckej asociácie bezpečnostného a obranného priemyslu, len niekoľko dní po začiatku ruskej invázie v roku 2022 : „Vyzývam (Európsku úniu), aby uznala obranný priemysel ako pozitívny prínos k ‚sociálnej udržateľnosti‘ v rámci taxonómie ESG-“

„Keďže Draghi teraz vyzýva na to isté, je šanca, že sa to stane skutočnosťou,“ poznamenal autor.

Ako však bolo uvedené vyššie, Draghi si tiež uvedomuje, že pre malé krajiny EÚ nie je dotovanie investícií do obranného priemyslu dostatočné. Dokument preto vyzýva na povolenie cezhraničných fúzií “v prípadoch, keď by väčší rozsah priniesol efektívnosť“, a zároveň navrhuje vytvorenie “úradu pre obranný priemysel“, ktorý by centrálne vykonával nákupy zbraní v mene členských štátov.

EDIS a EDIP

Ide len o odporúčania, ale Komisia z nich bude pravdepodobne významne čerpať, pretože dokonale zapadajú do už existujúcich plánov a programov, ako je Európska obranná priemyselná stratégia (EDIS) a Európsky program obranných investícií (EDIP).

Tieto dve iniciatívy majú tvoriť základ budúceho vojensko-priemyselného komplexu EÚ. Cieľom prvej je zvýšiť výrobu zbraní a munície prostredníctvom dotácií pre obranný priemysel. EDIP sa zaoberá finančnými a právnymi aspektmi s cieľom, aby sa do roku 2050 aspoň 50 % zbrojných zákaziek bloku vyrábalo v členských štátoch EÚ.

Všetky tieto snahy sa považujú za kľúčové pre zvýšenie obranyschopnosti Európy, na čom sa väčšina krajín a politických strán zhoduje bez ohľadu na ideologické línie. Mnohí však varujú pred “klzkým povrchom“, ktorý by mohol viesť k vytvoreniu obrannej únie a v budúcnosti k vytvoreniu armády EÚ.

Ursula cituje Orbána

Napriek tomu, keď von der Leyenová nedávno vo svojom prejave na GLOBSEC-e vysvetlila, že cieľom je vytvoriť EÚ ako “bezpečnostný projekt“, takmer doslovne zopakovala slová maďarského premiéra Viktora Orbána, ktoré povedal mesiac predtým počas svojho slávneho prejavu v Tusványose.

Rozdiel bol len v tom, že konzervatívny premiér tiež zdôraznil, že na vytvorenie účinnej obrannej únie sa Brusel musí „vzdať“ politického pôsobenia a mikromanažovania krajín v oblastiach, ktoré by nemali patriť do jeho kompetencie – ako napríklad sociálna politika a otázky súvisiace a ideológiou prebudenia “woke“.

Okrem toho by EÚ na plné využitie potenciálu programov EDIS a EDIP údajne potrebovala spoločný obranný fond vo výške 100 miliárd eur – čo by si vyžadovalo ďalšie kolo spoločných pôžičiek, čo je zrejme najväčšia prekážka, ktorej projekt čelí.

Orbán varoval, že členské krajiny EÚ na seba neprevezmú ďalšie dlhy bez záruk, že budú mať z programov rovnocenný prospech, a že Brusel nepozastaví ich účasť z ľubovoľných ideologických dôvodov – ako sa to stalo v prípade Poľska a Maďarska so zmrazenými fondmi na pomoc pri pandémii.

Prečítajte si tiež :

• Maďarsko ignoruje rozhodnutie ESD a nedodržalo prvý termín na zaplatenie pokuty 200 miliónov €
• Európskym elitám kazí hru slon v porceláne