Bývalému šéfovi NBÚ v kauze informačného systému Iskra prokurátorka navrhla podmienku

Prokurátorka Lucia Bizoňová v tejto súvislosti vo svojej záverečnej reči navrhla pre obžalovaného trest v dolnej hranici trestnej sadzby za príslušné žalované skutky, podmienečne odložený na primeranú dobu. Ugor je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní a verenej dražbe.

Skutkov sa podľa prokuratúry dopustil v čase, keď pôsobil ako vedúci pracovník na Ministerstve hospodárstva SR. Vývojom systému spôsobil štátu škodu približne deväť miliónov eur. Obžalovaný ešte začiatkom júna 2025 pred súdom v tejto súvislosti vyhlásil, že je nevinný. Ugorov obhajca Michal Mandzák označil obžalobu za účelovo podanú, s tým, že nespĺňa zákonné náležitosti. Zároveň zdôraznil, že aj keď systém nevyužije ministerstvo hospodárstva, má o neho záujem Národný bezpečnostný úrad.

Bizoňová dnes v záverečnej reči zdôraznila, že svedkovia pôsobiaci na rezorte hospodárstva vo svojich výpovediach uviedli, že so systémom nikdy nepracovali a nevyužívali ho, napriek tomu, že niektorí disponovali takzvanými koncovými stanicami. Niektoré koncové stanice zase neboli pridelené nikomu a našli sa neskôr v sklade. Ugor pritom podľa Bizoňovej o vývoji systému rozhodol sám. „Bez akýchkoľvek podkladov a špecifikácií zo strany Ministerstva hospodárstva SR,“ zdôraznila prokurátorka s tým, že systém bol reálne nevyužívaný a nevyužiteľný. Dodávateľ pritom podľa nej sám špecifikoval, čo ministerstvu dodá. Navyše nebol dodávateľ vybraný v rámci súťaže, ale priamo oslovený. „Neexistovali pritom výnimky na základe zákona o verejnom obstarávaní,“ doplnila Bizoňová s tým, že okrem podmienečného trestu navrhuje obžalovanému aj peňažný trest 30-tisíc eur a zákaz pôsobenia v obchodných spoločnostiach na dobu 10 rokov.

Obhajca Mandzák vo svojej záverečnej reči citoval renesančného filozofa Niccola Machiavelliho, podľa ktorého každý, kto zavádza nové poriadky, si znepriatelí tých, ktorí profitovali zo starých, pričom to spojil s vývinom systému Iskra a dôsledkami, ktorým Aurel Ugor čelí. Zároveň skonštatoval, že rozhodnutie nevyužívať informačný systém bolo politickým rozhodnutím ministra hospodárstva Richarda Sulíka v roku 2020. Obžalobu zároveň advokát kritizoval ako nejasnú, pričom nie je zrejmé, čo všetko sa obžalovanému kladie za vinu.

Žalovaný skutok sa podľa prokuratúry týka zmluvných vzťahov Ministerstva hospodárstva SR a obchodných spoločností z obdobia rokov 2013 až 2020, ktoré boli v súvislosti s budovaním informačného systému uzavreté v rozpore s osobitnými zákonmi. Potreba systému Iskra pre rezort hospodárstva navyše nebola podľa prokuratúry dostatočne preukázaná a systém bol vybudovaný nad rámec využiteľnosti rezortu, nebol využitý a ani k jeho využitiu nedôjde. Takisto obžalovaný, ktorý v inkriminovanom čase pôsobil ako riaditeľ odboru bezpečnosti a krízového riadenia na ministerstve, údajne v tejto súvislosti nepravdivo informoval ministra hospodárstva.

Prokurátorka Lucia Bizoňová v rámci dokazovania poukázala na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého došlo pri budovaní informačného systému k viacnásobnému porušeniu finančnej disciplíny. Systém určený pre oblasť krízového riadenia, ochrany kritickej infraštruktúry, ochrany utajovaných skutočností alebo hospodárskej mobilizácie navyše prevyšoval kompetenčnú oblasť rezortu hospodárstva. „Ministerstvo hospodárstva budovalo systém nad rámec kompetenčnej zodpovednosti,“ skonštatoval NKÚ. Pripomenul tiež, že na takýto projekt je potrebný súhlas vlády, čo sa v tomto prípade nestalo.

Ugor pôsobil na čele NBÚ od januára 2004 do septembra 2006. Odstúpil po kauze hackerského útoku na počítačový systém úradu.