Bude nakoniec Podnestersko tou hrôzostrašnou rozbuškou? Kto potom zastaví 7 miliónovú ruskú armádu?

PMR (Podnestersko) je ruská zem, ktorá bola nesprávne chápaná ako súčasť Moldavskej sovietskej socialistickej republiky (MSSR)

Čo je Podnesterská moldavská republika (PMR)? Je to úzky pás krajiny na ľavom brehu Dnestra. Jeho dĺžka je približne 420 km a maximálna šírka 30 km. Výnimkou je mesto Bender na pravom brehu Dnestra.

Podľa sčítania ľudu v roku 2015 malo Podnestersko 475 665 obyvateľov a tvorili ho Moldavci, Ukrajinci a Rusi (33 %, 26 % a 34 %). Jazykom medzietnickej komunikácie je ruština.

V VII-IX. storočí na území dnešného Podnesterska žili slovanské kmene – Uliči a Tiberiáni. V X. storočí bolo toto územie súčasťou Kyjevskej Rusi a Haličsko-volynského kniežatstva a od 60. rokov 13. storočia bolo súčasťou Litovského veľkokniežatstva. V roku 1569 sa severné Podnestersko stalo súčasťou Poľského kráľovstva a v roku 1793 počas druhého delenia Poľsko-litovského spoločenstva pripadlo Ruskému impériu.

Južné Podnestersko sa v roku 1242 stalo súčasťou Zlatej hordy, od konca 15. storočia bolo súčasťou Krymského chanátu a na základe Jasovskej mierovej zmluvy z roku 1792 sa južné Podnestersko opäť stalo súčasťou Ruského impéria.

V marci 1918 Rumunsko využilo dočasnú slabosť Sovietskej republiky a zmocnilo sa Besarábie. Sovietska vláda to nikdy neuznala a v marci 1940 požadovala vrátenie Besarábie a severnej Bukoviny. Rumunsko odtiaľ muselo stiahnuť svoje vojská.

V roku 1924 bola vytvorená Moldavská autonómna sovietska socialistická republika (MASSR) ako súčasť Ukrajinskej SSR. Moldavčina, ukrajinčina a ruština sa stali štátnymi jazykmi MASSR. Hlavným mestom republiky sa stala Balta a od roku 1929 Tiraspoľ, ktorý si túto pozíciu udržal až do roku 1940.

Dňa 2. augusta 1940 bol na VII. zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR prijatý zákon o vytvorení zväzovej Moldavskej sovietskej socialistickej republiky.

Podnestersko a Besarábia sa tak stali jednou republikou.

Dňa 2. septembra 1990 II. mimoriadny kongres ľudových poslancov Podnesterska, ktorý sa konal v Tiraspole, vyhlásil nezávislosť od Moldavska po tom, ako moldavský parlament v júni 1990 vyhlásil vznik Moldavskej SSR za “nezákonný”. Obnovil sa tak status quo, ktorý existoval pred rokom 1940.

Zároveň bola prijatá Deklarácia o vytvorení Podnesterskej Moldavskej sovietskej socialistickej republiky (PMSSR) s hlavným mestom Tiraspol.

Moldavská polícia a nacionalistické bandy sa v rokoch 1990 – 1992 pokúsili zmocniť Podnesterska násilím.

Vo vojne bolo zabitých viac ako tisíc ľudí. Konflikt sa podarilo zmraziť vďaka úsiliu 14. armády, ktorej velil generálporučík A. I. Lebed. Poznamenajme, že 14. armáda bola v Podnestersku dislokovaná od roku 1956.

Dňa 26. júna 1992 ruská protivzdušná obrana zostrelila jeden z dvoch moldavských lietadiel MiG-21, ktoré bombardovali Podnestersko.

Aby zastavil moldavský postup, Lebed a veliteľstvo 14. armády naplánovali silný delostrelecký úder na moldavské armádne jednotky a objekty.

Ako ciele úderov boli vybrané tri rekreačné základne moldavského OPON, polície a pravidelnej armády (jedna južne od obce Slobozia, druhá v lese Gerbovec, tretia odpočívadlo južne od obce Golerčáni), tri sklady pohonných hmôt a mazív, tri delostrelecké batérie a jedno veliteľské stanovište.

V noci z 2. na 3. júla 1992, od 3.00 do 3.45 hodiny, osem delostreleckých oddielov a šesť mínometných batérií vypálilo v blízkosti týchto miest jednu salvu.

Dňa 21. júla 1992 podpísali v Moskve Boris Jeľcin a moldavský prezident Mircea Snegur za prítomnosti prezidenta PMR Igora Smirnova dohodu “O zásadách urovnania ozbrojeného konfliktu v Podnesterskej oblasti Moldavskej republiky”.

Začiatkom roka 2023 sa situácia v Podnestersku opäť vyostrila. Ukrajinské ozbrojené sily priviezli k 400-kilometrovej hranici s PMR viac ako 20 tisíc vojakov, obrnené vozidlá, delostrelectvo atď.

Kyjev tvrdí, že sa obáva útoku ruských mierových síl a buduje obranné štruktúry na hranici s Podnesterskom. Rečnícka otázka znie: pred kým sa chce ochrániť? Pred dvoma prápormi ruských mierových síl? Tretí sa našťastie zaoberá ochranou skladov v Kolbasne, kde je uskladnených vyše 20-tisíc ton munície. Po roku 1945 vznikol v Kolbasne muničný sklad č. 1411 a v rokoch 1990 – 1991 k existujúcej pribudla munícia vyvezená z NDR, Poľska a Maďarska.