Brusel zachraňuje európsku oceľ, no rozhneval vlastných spojencov. Diplomati hovoria o vydieraní

Ako referuje web Politico, Európska komisia sa rozhodla výrazne obmedziť bezcolný dovoz ocele práve v čase, keď sa blížilo vypršanie doterajších ochranných opatrení a administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa opäť sprísnila clá na dovoz ocele do USA. Brusel argumentoval, že bez rýchleho zásahu by európski výrobcovia prišli o poslednú ochranu pred prílevom lacnej ocele zo zahraničia.

Komisia preto jednostranne znížila kvóty na bezcolný dovoz ocele takmer o polovicu. Najtvrdší zásah pocítila Čína, ktorej kvóta sa znížila približne o dve tretiny. Výhodnejšie podmienky získali krajiny, ktoré majú s EÚ uzavreté dohody o voľnom obchode, no iba pod podmienkou, že nové pravidlá nebudú napádať prostredníctvom mechanizmov na riešenie sporov zakotvených v týchto dohodách.

Práve tento postup vyvolal medzi partnermi Bruselu veľkú nevôľu. „Ukázalo sa, že uzavrieť dohodu o voľnom obchode s Európskou úniou bolo vlastne bezvýznamné,“ povedal jeden z vysokopostavených diplomatov z ázijskej krajiny, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach. Vyjednávačov Európskej komisie označil za „tvrdohlavých“ a pripomenul, že EÚ bola dlhé roky považovaná za lídra pravidlami riadeného obchodného systému.

Podľa diplomatov navyše rokovania nepripomínali skutočné vyjednávanie. Európska komisia totiž najskôr stanovila nové kvóty a až následne začala rokovať s exportérmi ocele. „S každým kolom to bolo o niečo lepšie, ale nebolo to skutočné vyjednávanie,“ uviedol ázijský diplomat.

Brusel zároveň ponúkal vyššie dovozné kvóty tým krajinám, ktoré podpíšu dokument potvrdzujúci súhlas s novým režimom. „EÚ v podstate hovorila: berte alebo nechajte tak. Ak neprijmeme ich návrh, kvótu jednoducho prerozdelia ostatným partnerom,“ povedal ďalší diplomat, ktorý tento postup označil za hrozbu.

Komisia napokon oznámila, že predbežnú dohodu dosiahla s väčšinou významných dodávateľov vrátane Turecka, Južnej Kórey či Indie. Brazília však poprela, že by k takejto dohode došlo, a medzi veľkými partnermi zostali bez dohody aj Japonsko a Vietnam. Zatiaľ však žiadna krajina nepodala proti EÚ žalobu ani na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Európska komisia pripúšťa, že rokovania neboli jednoduché. Vysokopostavený predstaviteľ Komisie však argumentuje, že európsky prístup bol stále miernejší než rozhodnutie Spojených štátov zaviesť plošné 50-percentné clo na všetku dovážanú oceľ. „Spojené štáty so svojimi obchodnými partnermi vôbec neviedli proces, aký sme viedli my,“ zdôraznil.

Za tvrdší postup sa postavili aj niektorí odborníci. Obchodný právnik Laurent Ruessmann tvrdí, že Únia mala podobné opatrenia prijať už dávnejšie. „EÚ konečne pritvrdila a prakticky držala svojim obchodným partnerom pištoľ pri hlave,“ vyhlásil.

Nie všetci v Bruseli však zdieľajú tento pohľad. Diplomat z jednej z členských krajín EÚ priznal, že rokovania „spôsobili množstvo nedorozumení s našimi najbližšími priateľmi“, medzi ktorých zaradil Brazíliu, Japonsko či Južnú Kóreu. Podľa neho by Európska únia potrebovala presnejšie nástroje na obranu pred nekalým obchodom, aby nemusela siahať po takýchto plošných opatreniach.

Obavy majú aj samotní obchodní partneri Únie. Diplomat z krajiny, ktorá napokon s Bruselom dosiahla predbežnú dohodu, upozornil, že oceľ by sa nemala stať vzorom pre ďalšie odvetvia. „Tvrdili sme, že oceľ by nemala vytvoriť zlý precedens. Obavy sú však skutočné. Už teraz prepadajú panike aj ďalšie sektory, napríklad chemický priemysel alebo lodiarstvo,“ skonštatoval.