Bratislava 25. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Fabian Bimmer)
Európska komisia (EK) sa zatiaľ nevyjadrila k auditu na Slovensku a možnému vráteniu európskych peňazí použitých pri výstavbe diaľnic s účasťou stavbárov zapojených do kartelu z roku 2004
Audit totiž ešte stále trvá a preto nemôže poskytovať žiadne ďalšie informácie či podrobnosti, informovala agentúru SITA Daniela Lieskovanová zo Zastúpenia EK na Slovensku.
Ministerstvo financií SR predtým uviedlo, že Európska komisia zatiaľ nepotvrdila žiadnu korekciu vo využívaní eurofondov v súvislosti s prípadom stavebného kartelu v tendri na výstavbu diaľnice D1 Mengusovce – Jánovce. “Diskusia s Európskou komisiou stále pokračuje, preto je nateraz predčasné sa vyjadrovať,” uviedol v pondelok rezort financií. Pätnásť rokov starý problém sa znovu otvára v spojitosti s auditom komisie. Protimonopolný úrad SR (PMÚ) v roku 2006 uložil rekordnú pokutu za kartel v celkovom objeme takmer 45 mil. eur šiestim stavebným spoločnostiam – Doprastav, a. s., Skanska DS, a. s., Inžinierske stavby, a. s., Betamont, s. r. o., Mota-Engil Engenharia e Construçao, SA (Mota-Engil) a Strabag, a. s. Súdy neskôr rozhodnutie úradu potvrdili.
“V prípade, že sa predmetné podozrenia o porušení stanovených podmienok pre účastníkov kartelu potvrdia, všetky dotknuté výdavky uhradené daným firmám bude musieť Slovenská republika vrátiť do rozpočtu Európskej únie. Ak sa tieto výdavky budú týkať súčasného programového obdobia 2014 – 2020, bude voči nim vystavená tzv. nezrovnalosť (výdavky budú určené ako neoprávnené) a teda nebudú zo strany Európskej komisie v rámci dotknutých projektov preplatené,” uviedol pre agentúru SITA expert strany Sloboda a Solidarita na eurofondy Ján Rudolf. “Avšak takto uvoľnené prostriedky budú môcť byť využité v rámci realizácie iných projektov podporených v tomto programovom období,” priblížil expert. V každom prípade však podľa neho bude potrebné pristúpiť k vymáhaniu poskytnutých výdavkov daným firmám (účastníkom kartelu), čo môže byť v praxi problematické vzhľadom na riziko dlho trvajúcich súdnych sporov.
V tomto programovom období bolo prijatých viacero opatrení proti kartelovým dohodám. “K ním patria napríklad úprava zákona o verejnom obstarávaní, alebo nastavenie systému kontroly zákaziek spolufinancovaných z fondov Európskej únie prostredníctvom tzv. rizikových (kolúznych) indikátorov. V prípade identifikácie podozrenia z kolúzie (kartelu) sa takáto zákazka povinne predkladá na posúdenie Protimonopolnému úradu SR, resp. v prípade identifikácie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní,” poznamenal Rudolf. SR podľa neho stále stráca obraz seriózneho partnera voči EÚ a stále viac potvrdzuje pochybnosti o dodržiavaní podmienok pri spravovaní európskych zdrojov. “Z toho dôvodu žiadajú členské štáty prísnejšiu kontrolu a dodržiavanie zásad právneho štátu,” dodal.
Európska komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú naďalej monitorovať príslušný sektor v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS). Väčšinou prípadov kartelov v stavebníctve sa zaoberajú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, keďže ide najmä o domáce trhy. Na základe návrhu komisie bola 30. mája 2018 prijatá smernica o ESHS+ s cieľom ešte účinnejšie presadzovať antitrustové pravidlá EÚ zo strany vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Okrem toho má posilniť právomoc orgánov členských štátov v tejto oblasti a zabezpečiť im prístup k vhodným nástrojom na presadzovanie. Tak by sa mohol vytvoriť skutočný spoločný priestor na presadzovanie práva hospodárskej súťaže vrátane boja proti kartelom.
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
