Bratislava 11. júla (TASR) – Bratislavské nocľahárne ponúkajú ľuďom bez domova celkovo 186 plnohodnotných lôžok. Uvádza to koncepcia hlavného mesta na riešenie problematiky ľudí bez domova. V Bratislave je však bezdomovcov niekoľkonásobne viac. Mestský komunitný plán sociálnych služieb hovorí o počte 1860. Počet lôžok tak pokrýva presne desať percent z potreby, na ktorú plán poukazuje. Niektoré občianske združenia pritom vidia situáciu s ľuďmi bez domova ešte pesimistickejšie, hovoria o viac než troch tisícoch bezdomovcov.
Počet ľudí bez domova, ktorí sa pohybujú na území hlavného mesta, nie je možné jednoznačne určiť. Doposiaľ sa v Bratislave neuskutočnilo žiadne ich komplexné sčítanie. Nízkoprahová nocľaháreň DEPAUL napríklad eviduje za päť rokov svojej existencie 3500 klientov. "Vzhľadom k ich migrácii, zdržiavaniu sa v neprístupnom a neznámom teréne a skrytú formu bezdomovectva – prebývanie u známych, v komerčných ubytovniach, krízových strediskách a podobne – ide o veľmi náročný úkon," uvádza spomínaná koncepcia. Existujúce sociálne služby svojou ponukou, adresnosťou a kapacitou zďaleka nezachytávajú celú skupinu ľudí bez domova a tak ich štatistické údaje o počtoch klientov sú len zlomkom reálneho čísla, pripomína ďalej materiál.
Bratislava chce preto budovať nové lôžka. "Ideálne by bolo, ak by sa podarilo zriadiť tri ďalšie nízkokapacitné nocľahárne ešte v tomto roku," vraví Daniela Rodinová, vedúca referátu mediálnej komunikácie hlavného mesta. V koncepcii tiež mesto upozorňuje, že je potrebné vybudovať aj ďalšie stredisko osobnej hygieny. Doposiaľ jediné funguje vo Vrakuni. "Poddimenzované sú taktiež sociálne služby, ktoré by takýmto ľuďom zabezpečili jedlo, ošatenie a hygienu," podotýka Rodinová. Zároveň dodáva, že nedostatočné sú aj aktivity zamerané na vybudovanie chráneného či tréningového pracoviska, v ktorom by sa bezdomovci naučili pracovným zručnostiam, ale aj programy napomáhajúce riešeniu dlhov.
Na jeseň by však malo byť otvorené denné centrum na Mýtnej ulici, v priestoroch, ktoré mesto prenajalo za symbolický poplatok jedno euro ročne občianskemu združeniu Vagus. Ľuďom bez domova v centre počas dňa poskytnú stravu, šatstvo, zdravotnú starostlivosť či sociálne poradenstvo. Priestor však bude slúžiť aj ako integračné centrum. Bezdomovcov chcú naučiť, ako si zlepšia kvalitu života a uplatnia sa na trhu práce. Pripravia ich na pracovný pohovor, naučia pracovať s počítačom či napísať životopis. "Aby boli informovanejší a postupne sa z tej najnižšej bezdomoveckej priečky mohli posúvať vyššie," vysvetlil predseda združenia Sergej Kára.
Samospráva podľa Rodinovej zároveň uvažuje aj o zriadení nízkoprahových denných centier v piatich územných obvodoch. "Mali by vzniknúť ďalšie dve. Zaujímavou činnosťou mesta má byť aj podpora projektu mobilnej ošetrovne pre ľudí bez domova," priblížila. Pri realizácii zámerov s touto skupinou občanov chce radnica získať dotácie z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V rámci svojich finančných možností mesto plánuje výstavbu nájomných bytov a bytov nižšieho štandardu. Zároveň chce nadviazať domácu a medzinárodnú spoluprácu s organizáciami zastrešujúcimi prácu s ľuďmi bez domova – FEANTSA (Európska federácia národných služieb pracujúcich s ľuďmi bez domova) a FAWOS (Organizácia pre zabezpečenie bývania). V spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) plánuje zase zriadiť domov na pol ceste.