Boľševizmus v priamom prenose

Boľševik je človek, ktorý je hlboko presvedčený, že pravda a spravodlivosť je na jeho strane, že všetky ostatné názory na svet sú nesprávne a nespravodlivé, a preto je ich možné v mene pravdy a spravodlivosti (samozrejme v záujme vysnívanej šťastnej budúcnosti ľudstva) potlačiť a eliminovať akýmikoľvek prostriedkami.

Keď sa človek pozerá na formy prejavovania sa názorov príslušníkov progresívneho spektra, tak nemôže nekonštatovať, že boľševizmus v tej najčistejšej podobe v ich radoch priam prekvitá. Vezmime si len takú otázku účasti hokejistov z KHL v národnom tíme Slovenskej republiky. Neberiem nikomu názor na túto otázku, ale mal by ho formulovať v súlade s princípmi demokracie a rešpektovania názorov druhých. Keď som počul vyjadrenie poslancov za PS a KDH z Európskeho parlamentu v tejto otázke, tak som si myslel, že ma ovial závan politického myslenia zo začiatku 50. rokov minulého storočia. Čistý boľševizmus! Nepovedali, že si myslia, žeby hokejisti z KHL nemali byť pozvaní. Nie oni rovno po boľševicky žiadali zväz, aby im účasť zakázal. Lebo oni sú držiteľmi pravdy, takže ako správni boľševici majú právo zakazovať a prikazovať. Ináč beda….

Rovnako za boľševické pokladám aj rozhodnutia, za ktoré by sa ani tvorca moderného boľševizmu Vladimír Iljič nemusel hanbiť, rôznych firiem, ktoré zrušili sponzorstvo tým, ktorí verejne podporili kandidáta víťaznej strany. Čo si to dovoľujú! Akým právom sa tieto firmy stavajú do pozície arbitra, koho môže a koho nemôže slobodný občan v demokratickom štáte politicky preferovať? Sú tu len hostia, žijú z mozoľov tohto národa, čo ich je do toho, koho majú voliť občania SR. Ale boľševizmus už prenikol aj do týchto štruktúr, takže by bola vhodná nejaká deboľševizácia.

Rovnako s údivom sledujem správanie, dnes už možno povedať kovaného boľševika I. Korčoka. Jeho leninské nezvládnutie prehry bolo priam príznačné. Našťastie nemal okolo seba odhodlaných stúpencov ako Vladimír Iľjič, ktorý jednoducho slobodne zvolený parlament (Dumu) nechal rozohnať ozbrojenými „proletármi“. Jeho výkrik, že P. Pellegrini používa rétoriku Hlinkových gárd, však nie je ani výrazom zúfalstva, je to jednoducho čistá boľševická podpásovka. Nieže by som chcel nejako obhajovať HG, ale od človeka, ktorý verejne podporuje banderovský režim na Ukrajine (jeho „hrdinovia“ majú na svedomí na státisíce židov, Rusov, Ukrajincov i Poliakov), je takáto rétorika vyslovene nevkusná.

PS. Dovolím si ako Cato v rímskom senáte dodať niečo, čo s predmetom článku nesúvisí. Predpokladám, že poslanci NR SR za vládnu koalíciu majú radi Slovensko, a nezhovädia ho natoľko, žeby za predsedu parlamentu vyzdvihli človeka, ktorý už raz v tejto funkcii hanebne zlyhal.

Prečítajte si tiež:

• Prečo majú o slovenskom hokeji rozhodovať zahraničné korporácie?