Bola to bombová misia, hovoria Američania. Potreboval svet takúto hroznú výstrahu?

Bratislava 7. augusta 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-U.S. Army via Hiroshima Peace Memorial Museum, HO,Eugene Hoshiko,TASR/AP-©2020 Maxar Technologies via AP)

Je iba zhoda okolností, že práve v týchto dňoch, keď sa pozornosť všetkých sústreďuje na Bejrút, kde sa stala jedna z najstrašnejších explózií posledných desaťročí, si svet pripomína 75. výročie „misie“ letectva USA v japonských mestách Hirošima a Nagasaki

Áno, takto to oni nazývajú: misia. Nuž, zopakujme si, čo títo „misionári“ vtedy, keď už bolo o osude vojny rozhodnuté, spáchali na nevinnom civilnom obyvateľstve. Dňa 6. augusta 1945 zhodil americký bombardér atómovú bombu so silou 15 tisíc ton TNT na japonské prístavné mesto Hirošima. O tri dni neskôr iné americké lietadlo zhodilo bombu o sile 21 tisíc ton TNT na iné japonské prístavné mesto Nagasaki.

Obe mestá boli zničené, údaje o počtoch obetí sa líšia, ale všetci sa zhodujú v tom, že išlo o státisíce ľudí, z ktorých takmer polovica umrela strašnou smrťou ešte v deň explózie, a ďalšie stovky tisíc ľudí umierali aj mnoho rokov po vojne na rakovinu v dôsledku ožiarenia.

Bolo to v čase, keď už bolo Nemecko porazené, vojna sa už v Európe dávno skončila a bolo nad slnko jasnejšie, že nemôže dopadnúť inak, než porážkou Japonska. Bezprostredným dôvodom japonskej kapitulácie 14. augusta napokon asi ani neboli americké jadrové útoky, ale fakt, že práve v tých dňoch sa do bojov zapojila aj sovietska Červená armáda, ktorá obsadila Mandžusko a Japonci sa báli, že ak sa nevzdajú Američanom, Sovieti im zaberú aj ďalšie územia.

Akokoľvek Američania vysvetľujú (nie ospravedlňujú, oni sa dodnes neospravedlnili, hoci predviedli určité „pokusy o zmierenie“ s Japonskom) tento strašný vojnový zločin na civilnom obyvateľstve, ktorý môžeme spokojne zaradiť na jednu úroveň s inými najhoršími zverstvami toho obdobia – áno, presne s tým, na čo myslíte – faktom je, že žiadne naozaj presvedčivé odôvodnenie neexistuje. Jediná ako-tak zmysluplná, ale v žiadnom prípade nie akceptovateľná argumentácia je azda iba strašné, morbídne vysvetlenie, že ľudstvo malo takýmto desivým spôsobom možnosť spoznať nebezpečenstvo jadrových zbraní, aby sa poučilo a v budúcnosti nikdy viac niečo také nedopustilo ešte v oveľa väčšom meradle, keď budú jadrové zbrane o mnoho rádov horšie.

Spojené štáty sa nielen že neospravedlnili, ale oni svoje vtedajšie počínanie obhajujú. Netreba zabúdať, že ako jediní na svete majú v platnosti takú vojenskú doktrínu, že v prípade, keď to uznajú za vhodné, keď to budú vyžadovať ich americké záujmy, môžu podobnú hračku ako tie z Hirošimy a Nagasaki použiť kdekoľvek vo svete.

Napríklad v takom Libanone. Tento ekonomicky rozvrátený štát je životne odkázaný na svoj jediný veľký prístav v Bejrúte – a napríklad jediná bomba, ktorá by ten prístav vyradila z prevádzky, by tú krajinu ekonomicky už celkom zlomila a spôsobila by nepokoje a možno zmenu vlády, a tým aj zmenu pomerov v celom regióne a v konečnom dôsledku možno na celej planéte viac demokracie a ľudských práv. Nie, priatelia, to nebola konšpiračná teória, to bol iba príklad ako by mohli uvažovať misionári, ktorí disponujú humanitárnymi jadrovými bombami. Je dosť možné, že to v bejrútskom prístave bola naozaj iba nešťastná náhoda…

A ešte je vhodné si pripomenúť: títo misionári sú dnes naši najbližší vojenskí partneri.

Ivan Lehotský