V liste biskupi zdôrazňujú, že Cirkev objavuje svoje puto s judaizmom práve vtedy, keď sa hlbšie ponára do vlastného tajomstva. Citujú slová Jána Pavla II., podľa ktorého židovské náboženstvo nie je pre kresťanstvo niečím cudzím, ale v istom zmysle „vnútorným“. Pripomínajú metaforu sv. Pavla o ušľachtilej olive, ktorej koreňom je Izrael a na ktorú boli naštepení kresťania. Podľa poľských pastierov je nevyhnutné čítať Ježišovo učenie v perspektíve živej tradície Izraela, aby sme správne pochopili identitu samotnej Cirkvi.

Dokument sa otvorene vyrovnáva aj s bolestivou minulosťou a odmieta antiseminizmus ako „smrteľný deficit lásky“. Biskupi jasne deklarujú, že židovskému národu nemožno pripisovať kolektívnu vinu za Kristovu smrť a odmietajú interpretácie, ktoré by Židov vykresľovali ako „zavrhnutých“. Pripomínajú učenie Katechizmu, podľa ktorého najväčšiu zodpovednosť za Ježišovo utrpenie nesú hriechy kresťanov. Boh neodvolal svoju prvú zmluvu a Izrael tak podľa slov Cirkvi zostáva vyvoleným národom, milovaným Bohom.

Záver listu poukazuje na symbolickú zhodu tohtoročných sviatkov, keď kresťania aj židia slávia Paschu v rovnakom čase. Biskupi povzbudzujú veriacich, aby 13. apríla – v deň výročia pápežskej návštevy – podľa možností navštívili miestne synagógy alebo si uctili miesta, kde sa kedysi židovské komunity modlili. Cieľom je nielen spomienka na minulosť, ale najmä budovanie vzťahov so „staršími bratmi vo viere“ a spoločné smerovanie k eschatologickej nádeji v duchu úcty k Božiemu slovu.

Zdroj: episkopat.pl, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk