Nielen Francúzsko. Protesty sa šíria po celej Európe

Francúzsko zasiahli rozsiahle nepokoje

Vo Francúzsku sa k protestom proti životným nákladom a stavu verejných služieb pripojili státisíce ľudí. Mnohé zhromaždenia prebehli pokojne, v niektorých mestách však prerástli do násilia a rabovania. Poškodených bolo približne 1 500 obchodov a maloobchodných prevádzok.

V plameňoch skončila radnica v Limoges aj turistická kancelária v Lyone. Vandalizmus zasiahol tiež radnice v Marseille, Lille a Angers. Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sa podľa neho pokúsili „zvrhnúť republiku“.

Protesty zasiahli aj Belgicko, Portugalsko a Taliansko

V Belgicku sa demonštranti stretli s políciou v Bruseli a Liège. Okrem rastúcich životných nákladov protestovali aj študenti, ktorí upozorňovali na vyššie náklady na vzdelávanie, zlé podmienky v školách a nedostatok učiteľov.

V Portugalsku odbory a organizácie na ochranu práva na bývanie požadovali vyššie mzdy, lepšie dôchodky, kvalitnejšie verejné služby a dostupnejšie bývanie. Upozorňovali najmä na rastúce nájomné, náklady na hypotéky a každodenné výdavky.

V Taliansku sa protesty proti ekonomickým podmienkam a rastúcim cenám zmenili na násilné strety v Miláne, Turíne a Bologni. V Miláne zadržali desiatky ľudí.

Ceny rastú rýchlejšie než možnosti domácností

Nespokojnosť Európanov súvisí najmä s tým, že potraviny, bývanie a energie zostávajú drahé. Hoci sa inflácia spomalila, ceny sa nevrátili na predchádzajúcu úroveň. Najviac to pociťujú nízkopríjmové domácnosti, nájomníci a mladí ľudia.

Podľa údajov Eurostatu analyzovaných Euronews Business vzrástli ceny potravín a nealkoholických nápojov v Európskej únii medzi augustom 2021 a augustom 2026 o 34 percent.

Kúpna sila minimálnych miezd sa pritom v jednotlivých krajinách vyvíjala rozdielne. Množstvo potravín, ktoré bolo možné kúpiť za hrubú mesačnú minimálnu mzdu, kleslo na Malte o 6 percent, v Španielsku o 5 percent a vo Francúzsku o 4 percentá. Toto porovnanie však nezohľadňuje dane, nájomné ani ďalšie výdavky domácností.

Nespokojnosť má v každej krajine iné príčiny ale podstata je rovnaká

Protesty netvoria jednotné celoeurópske hnutie a požiadavky demonštrantov sa líšia. Spoločným menovateľom je však rastúci tlak na rodinné rozpočty a obavy, že príjmy nedokážu držať krok s cenami základných potrieb. A za všetkým v pozadí stoja hlúpe rozhodnutia Bruselu, liberálne výmysly prisťahovalci  a ďalšie faktory pred ktorými tzv. „dezoláti“ varujú už roky.

Prečítajte si tiež

• Demonštrácie v celej Európe nadobudli násilný charakter
• Čo sa deje vo Francúzsku a aký to má súvis s prezidentskými voľbami?