Môj profil 
Predplatné
Podľa Beblavého sú jadrom sporu dve požiadavky opozície, ktoré by mal vynovený zákon obsahovať, aby bol účinný. Prvou sú majetkové priznania so skutočnou výpovednou hodnotou. “Ich súčasná štruktúra neprináša benefit pre verejné blaho. Neumožňuje ani skontrolovať prírastok majetku a porovnať ho s príjmami verejného funkcionára,” upozornil opozičný poslanec.
Druhou požiadavkou opozície je, aby nebolo možné zastaviť konanie voči verejnému funkcionárovi za porušenie toho zákona len preto, lebo väčšina členov Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií nehlasovala za. “Keď väčšina nezdvihne ruku, nič sa nedeje. Stačí, ak chce väčšina funkcionára prikryť a ten ostane do smrti prikrytý,” odkázal Beblavý.
Podľa jeho slov, napriek tomu, že na schválenie zákona je potrebná ústavná väčšina, ktorú Smer-SD bez opozície nemá, vládna strana nezapracovala do návrhu ani jednu z týchto dvoch podmienok. “Ak by zapracovali aspoň jednu, mal by som dilemu ako hlasovať, lebo by to návrh výrazne zlepšilo,” priznal Beblavý, ktorý k novele predložil rozsiahly pozmeňujúci návrh obsahujúci aj majetkové priznania s vyššou výpovednou hodnotou.
Spoluautor návrhu Číž pred časom odkázal, že si za svojím návrhom stojí. “Zobrali sme všetko akceptovateľné, čo vylepšuje doterajší stav. Išlo najmä o úpravu regulácie oznámení v prípadoch priznávania darov, prijatých v súvislosti s výkonom verejnej funkcie, ako i oznamovanie všetkých užívaní cudzích hnuteľných vecí,” priblížil. Vyjadrenia opozície označil Číž za politikárčenie.
Predkladatelia tvrdia, že ich novela prinesie podrobnejšie majetkové priznania. Mali by ich podávať všetci činitelia volení parlamentom. Okrem iného by mali priznávať aj požičané veci a dary nad 4000 eur. Verejní činitelia by mali oznamovať tiež svoj konflikt záujmov aj pred hlasovaním o veci, pre ktorú sú v konflikte záujmov.
Zmeny sa dotknú aj pokút. Úprava zákona by mala priniesť zároveň viac informácií o majetku, ktorý majú verejní funkcionári v prenájme, či o daroch. Majetkové priznania by podľa návrhu mali podávať nielen parlamentom volení verejní funkcionári, ale aj funkcionári v akciových spoločnostiach s majoritnou účasťou štátu, samospráv alebo s účasťou Fondu národného majetku SR. Verejní činitelia by mohli mať aj viacero funkcií, ale dostávali by za ne odmenu maximálne vo výške minimálnej mzdy.
Funkcionári by mali zverejňovať všetky svoje príjmy, ako aj majetkové pomery rodinných príslušníkov. Popisovať by mali aj dar, inú výhodu či sumu finančného daru spolu s údajmi o darcovi alebo osobe, ktorá túto výhodu funkcionárovi poskytla. Tieto informácie má v majetkovom priznaní uvádzať verejný funkcionár vtedy, ak hodnota jedného alebo viacerých darov či iných výhod od jedného darcu presiahne sumu 4000 eur.
Verejní funkcionári v súčasnosti v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Napíšu len auto, byt, pozemok, úspory resp. úver.
