Najviac ma upútal doslova svetský výjav na pravej stene lode kostola v Čeríne, kde je vyobrazený kráľ so svätožiarou a vedľa neho je chlapec, možno 12 – 15 ročný. Kráľov vek sa dá z obrazu odhadnúť na cca 50 rokov. Vek fresky súhlasí s obdobím, kedy v Uhorsku kraľoval múdry, činorodý, ale aj nesmierne kontroverzný Žigmund Luxemburský. Narodil sa v Norimberku 15.2.1368. Bol často na Slovensku. Napríklad vieme, že r. 1379 ho v Trnave zasnúbili s Máriou, dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta II. R. 15.10.1385 bol sobáš vo Zvolene. Roku 1405 vydal tzv. Menší dekrét, ktorým vyhlásil veľa miest za slobodné kráľovské mestá a vytvoril akýsi kráľovský mestský stav. Navštevoval najmä banské mestá, z ktorých mal prospech. Jedným z nich bola aj Banská Bystrica, vtedy ešte Nový Zvolen (Neo Solium). Navštevoval Bratislavu, Šintavu a Košice.

Keď si pozorne pozriete spomenutú fresku v Čeríne, zistíte nápadnú podobu zobrazeného kráľa so Žigmundom Luxemburským. Všimnite si vysokú špicatú korunu, účes, pestovanú bradu. Niet pochýb, že sa jedná o kráľa, pretože držať žezlo a jablko múdrosti bola výsada kráľov. Vrch toho žezla je zvláštny. Je to pravdepodobne štylizovaná ľalia, kvet vernosti a šľachetnosti. Veľmi podobné žezlo je vyobrazené v rukopise Eberharda Windeckého z r. 1445 – 1450 uloženého v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni. Rukopis má názov Testament Žigmunda Luxemburského. Kráľ má svätožiaru. Možno práve preto, lebo bol aj cisárom Svätej rímskej ríše, teda vládol aj Cirkvi. Zhoda na týchto dvoch obrazoch je tiež indíciou, že sa jedná o tohto kráľa – cisára. Možno bol donorom tohto kostola. O tom, že sa jedná o obraz kráľa Žigmunda L. v Čeríne sa zrejme nikde nepíše. Aj tvorca webu apsida.sk sa popisu tohto výjavu vyhol. Zaujímavé, že na stránke obce Čerín v časti história tiež nie je popis tejto fresky. Nehodí sa to? KOMU SA TO NEHODÍ? Lebo kráľ bol zhýralý? Pritom tátp freska  je najzaujímavejšia zo všetkých a autentická! Je to dobový dokument.

Vedľa kráľa stojí asi 12 – 15 ročný chlapec. Žigmund mal oficiálne len jednu dcéru Alžbetu Luxemburskú. Ale mal povesť mimoriadne aktívneho záletníka. Hovorilo sa o tisíckach žien… Pri mojich cestách po Sedmohradsku som samozrejme zašiel aj na zámok v Hunedoare, ktorý nechal práve Žigmund postaviť udatnému bojovníkovi z ľudu, Vojkovi za jeho zásluhy. Voicu, Vojko bol oficiálne otcom J. Huňadiho. Nie je tajomstvo, že akože Vojkov syn, červenovlasý Ján Huňadi, dostal od kráľa mimoriadne dobré vzdelanie a extrémne rýchlu kariéru. Chodili spolu po kráľovstve, bol vychovávaný na pozíciu vojvoda mimo svojich súrodencov aj v Prahe. Zúročil to v mnohých bojoch s Turkami. Doslova ho volali Turkobijcom. Ján Huňadi bol významným človekom v Uhorsku, ba dokonca aj jeho zástupným kráľom. Jeho syn Matej Korvín bol znovu kráľom a veľmi obľúbeným. Ján Huňadi sa narodil Alžbete Morzsinayovej z temešvárskeho kraja. Červenovlasý bol aj otec Žigmunda. Červenovlasí boli aj obaja synovia J. Huňadiho.

Ján Huňadi je pochovaný so svojim synom Ladislavom v katedrále sv. Michala v Alba Iulii. Osobne som tam položil veniec s našou trikolorou. Jeho syn leží po jeho pravici, po ľavici leží jeho mladší brat Ján Huňadi. To je naozaj pozoruhodné, dvaja Jánovia z jednej rodiny! Stačilo by odobrať vzorky a porovnať DNA týchto dvoch a možno bolo by jasno vo veci pôvodu.

Keď si porovnáme dátumy narodenia kráľa a Jána, zistíme, že ak je na freske Ján Huňadi so svojim biologickým otcom, syn má cca 15 rokov a otec asi 50 – 55, čiže vekovo sú kompatibilní. Obaja majú červené vlasy. Na freske chlapec (páža) drží meč. Sám je ozbrojený dlhou dýkou. Držať meč v prítomnosti kráľa bolo nesmiernou výsadou. Chlapec držal kráľovský meč, kým kráľ drží svoje insígnie? Kráľ povýšil tohto chlapca na svoju úroveň. Maliar naznačil nástupcu? Ale Žigmund nemal legitímneho syna! Kto bol teda tento chlapec?

Môžete mi oponovať, že maliar si niečo vymyslel, naschvál niečo poplietol. Lenže maliar bol zrejme kráľov súčasník a nebola doba našej „demokracie“, kedy si každý dovolí, čo chce. Mám za to, že obraz je čisto autentický, zobrazuje situáciu možno práve z návštevy banských miest. Región Čerína do toho patril. Ponická Huta je neďaleko. A poľovačky v kraji sú stále… Súrodenci Jána Huňadiho boli nepomerne slabšie situovaní, ako on, najstarší. Ani s nimi nevyrastal do dospelosti. Čo asi spôsobilo rozdiely? Zaujímavé je, že jeho súrodenci sa volali Ján, Alžbeta, Mária a Klára. Prečo zasa Ján, keď jeden Ján už v rodine bol??? Chcel mať Voik svojho Jána? Vlastného?

Zaujímavé, že aj na obraze Albrechta Dürera je kráľ červenovlasý. Aj tento maliar bol červenovlasý. Narodil sa ako súčasník Ž.L. v uhorskej dedine Ajtoň, slovensky ajtó = dvere. Po nemecky sú Die Tür. Dürer = pochádzajúci z dverí. Ponemčil si meno, žil v Norimberku, v rodisku kráľa. Aj o ňom sa šuškalo, že bol kráľov syn. Nuž, nezadarilo sa oficiálne, mal s prvou ženou „len“ dcéru… Chápem, že cirkev mala problém: ich šéf žije nemravným životom a ukazuje sa s nelegitímnym synom. V Čeríne sa vtedy nad to povzniesli. Možno to kráľa niečo stálo… ale dodnes sa tento obraz prehliada.

Všimol som si veci, ktoré som dal do súvisu pod povesťou zo Sedmohradska, že Ján Huňadi bol synom Žigmunda Luxemburského. Poskytol som ho verejnosti, verím, že aj odbornej a azda sa nájde niekto, kto dokončí moje bádanie. Pomerne podrobne, ale bez nových postrehov som toto všetko popísal v knihe Naše dejiny úplne inak. Popísal som tam aj romantický príbeh z prsteňom, ktorý ukradol havran. Latinsky Corvinus. Kráľ Matej Huňadi – Corvinus mal ryšavé vlasy. Bol naozaj ľudským, ale prísnym kráľom. Zaujímavé, že on sa už narodil v Kľuži, nie na zámku v Hunedoare.

Vieme presne, kde sú spomenutí muži pochovaní. Stačí urobiť test DNA. Prečo nebol doteraz urobený? Rumuni sa boja, že nebol Rumun, Maďari podobne? Hroby oboch, kráľa, aj „syna“ sú v Rumunsku… ale nie je vôľa vedieť pravdu. Politická vôľa asi nikdy na to nebude. Iba že by prevládla zvedavosť dôležitého vedca, historika v Rumunsku… Na odoberanie vzoriek ale musí dať súhlas cirkev. Sú pochovaní v kostoloch.

Ďakujem Hlavným správam, že som mohol upozorniť na skutočnosť, že v malom Čeríne je freska, ktorú si odborná verejnosť pravdepodobne nevšimla, či zámerne prehliadla, lebo je to svetská freska…