Bašta hneď v úvode svojho textu priznal, že keď sleduje priebeh prezidentských volieb a následných protestov v Bielorusku, tak sa občas pristihne pri tom, že sa v duchu vracia do čias Oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004, prípadne až do novembra 1989 v Prahe.
Podľa bývalého veľvyslanca sa tak v tomto prípade síce úplne neopakuje história, ale opakujú sa jednotlivé scény.
“Protestujúci aj štátna moc sa správajú takmer totožne. V piatok bieloruská Ústredná volebná komisia vyhlásila výsledky volieb (80,1% Lukašenko, 10, 2% Tichanovská) a tisíce ľudí išlo protestovať do centra Minska na námestie Nezávislosti ako v roku 2004 v Kyjeve. Ich požiadavka je rovnaká – nové voľby,” píše Jaroslav Bašta.
Vo svojom komentári k aktuálnemu dianiu potom Bašta ešte spomenul, že na protest proti policajnej brutalite vstúpili do štrajku niektoré veľké priemyselné podniky, ako napríklad Minský traktorový závod. Práve tam kvôli debate so štrajkujúcimi vyrazil predseda bieloruskej vlády Roman Holovčenko. Aj tu vidí Bašta istú paralelu.
“Pripomenulo mi to návštevu Miroslava Štěpána v ČKD v novembri 1989. Premiér sa zachoval rovnako, časť protestujúcich urazil, takže odišli na centrálne námestie s transparentmi “Nie sme ovce ani hovädá “. Ostatní s ním vo vnútri podniku diskutujú,” dodal.
Bohužiaľ sa ale obáva, že Lukašenkov režim je z podstatne tuhšieho cesta než bol ten Jakešov, prípadne Janukovyčov. A dôvodov je podľa neho hneď niekoľko.
“Prvým je samotná osoba prezidenta, ktorý vládne od roku 1994 a zrejme sa rozhodol, že vládu odovzdá až svojmu najmladšiemu synovi Nikolajovi, narodenému v roku 2004. Do politiky ho zapojil už v roku 2008 (vítal Huga Cháveza a pápeža Benedikta XVI.), Potom sa stretol so všetkými štátnikmi, ktorí rokovali s jeho otcom (napr. Barack Obama). Lukašenko sa evidentne priklonil k postsovietskému modelu dedičnej demokracie s prezidentskou dynastiou bežnou v Azerbajdžane alebo v Čečensku,” myslí si.
Za druhý, závažnejší dôvod považuje veľmi tesné vzťahy bieloruského prezidenta s Čínou.
“Pred viac ako rokom som v komentári opísal Bielorusko ako čínsku nepotopiteľnú lietadlovú loď. Alexander Lukašenko príklonom k Ríši Stredu vyriešil nielen svoju faktickú závislosť na Ruskej federácii, ale aj problémy s opozíciou, ktorá pravidelne protestuje po každých prezidentských voľbách (1996, 2001, 2006, 2010, 2015 a teraz)”, uvádza.
Podľa jeho názoru sa tak veľmi intenzívne snažia adoptovať čínsky model sociálnych kreditov a IT-totality. “Nikolaj (na rozdiel od otca) hovorí plynule po bielorusky, aj mandarínskou čínštinou. Orientačné tabule v mestách sú trojjazyčné – v bieloruštine, angličtine a čínštine. O tom, že ČĽR preniesla časť zbrojnej výroby do Bieloruska som už písal,” pripomenul.
V neposlednom rade sa bývalý diplomat pokúsil odhadnúť, ako sa bude ďalej vyvíjať scenár po bieloruských prezidentských voľbách. Ten je však podľa neho, aj napriek všetkým sympatiám k demokratickým silám, veľmi pesimistický.
“Nepôjde ani o zamatovú alebo Oranžovú revolúciu, pretože vzorový model represie predstavuje potláčanie protestov v Hongkongu. Či nakoniec otec a syn Lukašenkoví zavedú čínsky Laogal systém prevýchovných táborov, sa vylúčiť nedá. Nakoniec, 21. storočie označujú niektorí politológovia ako čínske,” uzavrel svoje rozprávanie Bašta.
Situácia v Bielorusku
Pripomeňme si, že v nedeľu 9. augusta v Bielorusku prebehli prezidentské voľby. Podľa informácií Ústrednej volebnej komisia v nich zvíťazil Alexander Lukašenko, ktorý riadi krajinu už vyše 26 rokov. Lukašenko získal 80,08% hlasov. Druhé miesto obsadila Svetlana Tichanovská s 10,09%.
Nikto z oponentov Lukašenka však výsledky volieb neuznal. V krajine vypukli hromadné masové akcie. Demonštranti každý večer vychádzajú do ulíc na protestné akcie. Najzložitejšia situácia panovala v hlavnom meste, kde demonštranti stavali barikády a odmietali sa rozísť. Pri ich rozháňaní policajti používali vodné delá, slzný plyn, zábleskové granáty a gumové projektily. Jeden človek zahynul a mnoho ľudí bolo hospitalizovaných. Treba ale poznamenať, že sa protesty po niekoľkých dňoch konfrontácie s bezpečnostnými silami stali mierumilovnejšími.


















