Najčastejšie sa o blokáde hovorí v Európe (najmä vo Veľkej Británii) a na Ukrajine.

Rezonuje aj v Rusku, kde Z-kanály periodicky píšu, že ruská lodná doprava bude čoskoro zablokovaná, „ako dlho to budeme znášať“, „naše červené čiary sa menia na hnedé“ atď.

Čas od času bola otázka zadržania lodí v médiách vyhlásená za „takmer úplne vyriešenú“, ale realita je iná.

Doteraz nedošlo k žiadnej blokáde ani zadržaniu. Všetky lode, ktoré zadržali Európania, boli následne prepustené na slobodu. Vrátane tankera, ktorý s veľkou pompou zadržali Francúzi deň pred začiatkom vystúpenia Zelenského v Davose.

Výnimkou je zadržanie lodí Američanmi. Tí ich skutočne zadržujú a nechávajú si ich. Vrátane lodí pod ruskou vlajkou. Momentálne sa to však týka len tankerov, ktoré porušili blokádu Venezuely vyhlásenú Američanmi. Ostatné ruské lode USA zatiaľ neriešia.

To znamená, že sa veľa hovorí o „námornej blokáde“ Ruska, ale k jej realizácii zatiaľ nedošlo.

Prečo?

Vysvetlíme logiku tohto procesu.

1. Podľa medzinárodného práva je zadržanie lodí v medzinárodných vodách zakázané, ak sa nezúčastňujú na pirátstve, obchodovaní s otrokmi alebo plávajú bez vlajky. Navyše, ak sa zadržanie lodí stane systematickým charakterom úplnej blokády lodnej dopravy do prístavov určitej krajiny (a práve o takejto možnosti sa v Európe hovorí v súvislosti s ruskými loďami), potom podľa bodu „c“ článku 3 Dohovoru OSN o definícii pojmu „agresia“ sa takéto konanie považuje za akt ozbrojenej agresie proti suverénnemu štátu a ponecháva mu možnosť použiť všetky prostriedky na svoju obranu. Je zrejmé, že medzinárodné právo nie je v súčasnosti v móde, ale ako odôvodnenie ráznych krokov pre svetové spoločenstvo je to oveľa vhodnejší argument ako napríklad „odpor proti vstupu Ukrajiny do NATO“. Túžba akejkoľvek krajiny vstúpiť do vojenského zoskupenia podľa medzinárodného práva nie je dôvodom na začatie vojny. Na rozdiel od blokovania lodnej dopravy. Podľa konvencie OSN je to úplne legálny dôvod na označenie agresora a podniknutie odvetných krokov, ak na to existuje ochota a vôľa.

2. Keďže pre Rusko blokovanie lodnej dopravy predstavuje obrovskú hrozbu, bude na ňu reagovať (ak sa takáto blokáda skutočne začne nielen slovami, ale aj skutkami). Najskôr aj vojenskými prostriedkami. O tom vlastne v dnešnom rozhovore otvorene hovoril Putinov poradca Nikolaj Patrušev.

Jeho hlavné tézy:

– absencia tvrdej odpovede môže viesť k blokovaniu prístupu Ruska minimálne k Atlantiku,

Sankcie spôsobili, že ruská tieňová flotila enormne narástla a vznikol ďalší vážny problém

– prvou reakciou Moskvy budú právne a diplomatické opatrenia,

– ak sa situáciu nepodarí vyriešiť mierovou cestou, bude ju riešiť námorníctvo.

3. Na základe vyhlásenia Patruševa bude postup Ruskej federácie pravdepodobne nasledujúci. Najskôr protestné nóty. Ak to nepomôže, Rusko zaútočí na vojnové lode NATO, ktoré blokujú lodnú dopravu. Ak ani to nezaberie, začnú raketové útoky na objekty v Európe. Možnosti spôsobiť takto kritické škody krajinám NATO a zabrániť zadržaniu lodí Ruska sú však dosť obmedzené (ruská flotila nestačí na všetky obchodné cesty v Európe), rovnako ako sú obmedzené možnosti útoku pozemnými silami, vzhľadom na to, že takmer celá bojeschopná časť ruskej armády teraz bojuje na Ukrajine. Zároveň však odvetné údery krajín NATO môžu byť pre Rusov mimoriadne bolestivé, nehovoriac o hrozbe útokov na súši (napríklad útok poľských vojsk na Kaliningradsku enklávu). Preto existuje veľmi veľké riziko, že konflikt okolo blokády lodí rýchlo dospeje až k použitiu jadrových zbraní zo strany Moskvy – jediných ruských zbraní, v ktorých má RF s NATO rovnakú silu, a nad európskymi členmi Aliancie dokonca úplnú prevahu.

NATO v problémoch. Rusku stačí armáda takto málo vojakov, aby nás uvrhli do krízy, súdia Nemci

4. Vzhľadom na takúto perspektívu môžu Európania riskovať tento krok len za podmienky, že ich kroky týkajúce sa blokády ruskej lodnej dopravy schvália USA (s získaním záruk vojenskej podpory od Američanov), aby v prípade jadrového eskalovania nezostali sami proti Rusku. Pre Spojené štáty však vždy bolo hlavnou otázkou zabrániť vtiahnutiu do vojny s Ruskom, vzhľadom na hrozbu jej prechodu do jadrovej fázy. A zatiaľ nie sú žiadne náznaky, že by sa táto koncepcia zmenila.

5. Začiatok rozsiahlej blokády ruského loďstva by tak bol začiatkom cesty, ktorá by mohla rýchlo viesť k konečnej zastávke s nápisom „jadrová vojna”. A tá by bola konečná pre všetkých účastníkov procesu.

A pokiaľ hlavná krajina NATO (USA) nie je pripravená tak veľmi riskovať kvôli Ukrajine, existuje pravdepodobnosť, že história s blokádou flotily skončí rovnako ako ostatné odvážne, ale už zabudnuté nápady Európanov, ako napríklad sľub Macrona z februára 2024 o vyslaní európskych vojsk na Ukrajinu alebo „uzavretie ukrajinského vzdušného priestoru“ pred ruskými raketami po prelete niektorých bezpilotných lietadiel v Poľsku.

Môžu Európania napriek tomu riskovať a začať konať sami, bez záruk zo strany USA, v snahe postaviť Washington „pred hotovú vec“ a v nádeji, že Američania v prípade eskalácie situácie neopustia svojich spojencov? Teoreticky je to možné. Napríklad s cieľom definitívne zmariť mierové snahy Trumpa. Riziká takéhoto scenára sú však pre Európu mimoriadne vysoké.

A už skôr pochopenie veľkosti týchto rizík v podobných situáciách opakovane odradilo Európanov od radikálnych krokov. Všetko sa obmedzilo na ostré slová.

Prečítajte si tiež:

• Pobaltské a severské štáty bijú na poplach. Rusko podľa nich ruší satelitné navigačné systémy
• Sankcie spôsobili, že ruská tieňová flotila enormne narástla a vznikol ďalší vážny problém