Európska únia (EÚ) sa nebude „vyhýbať“ prijatiu úplného zákazu námorných služieb pre ruské ropné tankery, ak sa spojenci zo skupiny G7 nedohodnú, uviedol Valdis Dombrovskis, európsky komisár pre hospodárstvo, v čase, keď pokračujú rokovania medzi členskými štátmi o novom kole ekonomických sankcií proti Kremľu. Brusel chce, aby sa 20. balík sankcií schválil do 24. februára, čo je dátum štvrtého výročia vojny na Ukrajine.

G7 je medzinárodné zoskupenie ekonomicky najvyspelejších krajín sveta – Spojené štáty, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Japonsko, pozn. redaktora.

Ak sa navrhovaný zákaz námorných služieb prijme, cenový strop na ruskú ropu, ktorý skupina G7 uplatňuje od decembra 2022, v rámci jurisdikcie EÚ zanikne, pretože všetky spoločnosti EÚ by mali zakázané poskytovať služby ruským tankerom bez ohľadu na cenu, za ktorú predávajú ropu. Limit bol naposledy upravený na 44,10 dolárov za barel.

„Našim partnerom zo skupiny G7 sme predstavili opatrenia, ktoré treba prijať, pretože je zjavne najlepšie, ak podnikneme kroky koordinovane,“ povedal Dombrovskis v utorok popoludní po stretnutí ministrov financií v Bruseli.

„V istom zmysle to nie je absolútna podmienka. Čím väčšie zosúladenie však dosiahneme, a to aj na úrovni G7, tým lepšie,“ pokračoval. „Nebudeme sa vyhýbať ani tomu, aby sme podnikli kroky na úrovni EÚ, ak by nedošlo k širšej dohode,“ dodal.

Tieto poznámky predstavujú pozoruhodnú zmenu tónu zo strany Európskej komisie. Začiatkom tohto mesiaca exekutíva dala jasne najavo, že EÚ pristúpi k úplnému zákazu až po prijatí rozhodnutia na úrovni G7. V tomto štádiu však nie je jasné, koľko spojencov zo skupiny G7 je ochotných toto opatrenie nasledovať a ukončiť obmedzenie cien ruskej ropy.

Vlády Spojeného kráľovstva a Kanady, ako aj Austrálie, ktorá je členom koalície pre obmedzenie cien, ktoré kontaktoval portál Euronews, uviedli, že o návrhu Európskej komisie vedia.

„Úzko spolupracujeme s našimi partnermi zo skupiny G7 s cieľom zvýšiť ekonomický tlak na Rusko, a to aj tým, že sa zameriame na príjmy z ruskej energetiky, čo je hlavnou súčasťou tejto stratégie. Naďalej v tejto oblasti úzko spolupracujeme s našimi partnermi z EÚ a skupiny G7 a diskusie pokračujú,“ uviedol pre Euronews hovorca britského ministerstva zahraničných vecí. Spojené štáty a Japonsko neodpovedali.

Rokovania medzi veľvyslancami EÚ budú pokračovať počas celého týždňa s cieľom zabezpečiť, aby sa balík sankcií schválil buď pred 24. februárom, alebo 24. februára. Termín sa môže posunúť, ak bude na dosiahnutie ambiciózneho výsledku potrebný dlhší čas.

Podľa diplomatov Grécko, krajina so silným námorným priemyslom, vyjadrilo obavy z úplného zákazu námorných služieb. Atény sa domnievajú, že zákaz môže zvýšiť konkurenciu zo strany Indie a Číny, posilniť „tieňovú flotilu“ Ruska a ďalej podporovať vyraďovanie plavidiel z ich národných registrov, čo je podvodná praktika známa ako „deflagging“ (zmena vlajky).

„Musíme urobiť to, čo je potrebné,“ povedala v utorok ráno švédska ministerka financií Elisabeth Svantessonová. „Samozrejme, čím viac nás je, tým je to lepšie,“ dodala.

Kirgizsko pod drobnohľadom

Ďalším najvýraznejším prvkom obsiahnutým v 20. balíku sankcií je vôbec prvá aktivácia nástroja proti obchádzaniu sankcií. Európska komisia navrhla spustiť tento nástroj s cieľom obmedziť predaj počítačom riadených obrábacích strojov a rádií vyrobených v EÚ do krajín, „kde existuje vysoké riziko, že tieto výrobky budú reexportované do Ruska“.

To upriamilo pozornosť na Kirgizsko. Táto krajina so 7 miliónmi obyvateľov, ktorá má s Ruskom spoločnú colnú úniu, je už dlho podozrievaná z toho, že slúži ako neoficiálny kanál, ktorý pomáha Moskve získať tovar na čiernej listine, ktorý si inak nemôže zaobstarať.

Obchod medzi EÚ a Kirgizskom sa od začiatku vojny na Ukrajine prudko zvýšil na úroveň, ktorá vyvoláva obavy. V roku 2021 vyviezla EÚ do Kirgizska tovar v hodnote 263 miliónov eur. V roku 2024 mal vývoz tovaru hodnotu 2,5 miliardy eur.

Viac ako polovicu tohto vývozu tvorili stroje a dopravné zariadenia, teda práve tie, pri ktorých sa Brusel obáva, že by mohli byť predané do Moskvy a následne demontované a opätovne použité na bojisku na Ukrajine. Kirgizské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár neodpovedalo.

Tak ako pri každej inej sankcii, aj spustenie nástroja proti obchádzaniu sankcií bude vyžadovať jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov. Minulý rok v lete Dánsko testovalo pôdu pre jeho možnú aktiváciu, ale nedosiahlo dostatočný konsenzus a od tejto myšlienky sa upustilo.

Veľvyslanci sa v pondelok stretli s vyslancom EÚ pre sankcie Davidom O’Sullivanom, aby prediskutovali možné dôsledky spustenia tohto mechanizmu. O’Sullivan plánuje v najbližších dňoch odcestovať do Kirgizska, aby pokračoval v úsilí o nadviazanie kontaktov.

Snaha o schválenie nového kola sankcií prichádza uprostred trojstranných rokovaní medzi ukrajinskými, ruskými a americkými predstaviteľmi. Väčšina európskych lídrov zastáva názor, že Kremeľ to s ústupkami nemyslí vážne, čo znamená, že je potrebný väčší ekonomický tlak.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa plánujú 24. februára odcestovať na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť vyzval európske krajiny, aby sa zamerali na ruskú jadrovú energetiku, ktorá je zatiaľ ušetrená sankcií vďaka odporu niekoľkých východných krajín, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne poháňané palivom od spoločnosti Rosatom.

„Choďte do r*** do Ruska. Choďte domov,“ povedal Zelenskyj v pondelok v prejave, v ktorom Rusom odkázal, že nie sú vítaní v Spojených štátoch ani v Európe. „Nerešpektujete nikoho v Spojených štátoch. Nerešpektujete pravidlá. Nerešpektujete demokraciu. Nerešpektujete Ukrajinu ani Európu. Choďte domov,“ uviedol.

Prečítajte si tiež:

• Maďarsko očakáva „bezprecedentné“ zasahovanie do volieb zo strany osi Kyjev-Brusel-Berlín
• Zalužnyj sa posťažoval na prehliadku v kancelárii