Môj profil 
Predplatné
„Situácia je vážna. Banky odmietajú platiť bankový odvod a navyše zvýšený bankový odvod, ktorý bol ohlásený, považujeme to za protiústavné a bude to mať dopady na bankový sektor,“ povedal na pondelkovej tlačovej konferencii viceprezident Slovenskej bankovej asociácie a generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár.
V súčasnosti odvod predstavuje podľa Kollára asi 20 % zo zisku bankového sektora. Ak sa zvýši na dvojnásobok, bude to až 40 % zo zisku sektora. Po prirátaní špeciálnej dane z príjmu je to 50 až 60 %. „Kto by vôbec chcel podnikať pri takomto zaťažení?“ pýta sa Kollár. Podľa neho dopad pocítia najmä malé a stredné banky, nakoľko bankový odvod pre ne predstavuje väčšiu záťaž. V prípade, že ak teda parlament návrh schváli, banky sú podľa Kollára pripravené využiť všetky právne prostriedky, či už na Ústavnom súde SR alebo cez orgány na úrovni EÚ.
K možnému ďalšiemu zvyšovaniu bankových poplatkov sa Kollár vyjadril, že poplatková politika je konkurenčnou záležitosťou bánk a že je protiústavné zakazovať bankám kompenzovať akýkoľvek odvod do cien. Poplatky sú podľa neho prejavením nákladov, ktoré sa bankám zvyšujú. Každá banka totiž investuje podľa Kollára stovky miliónov ročne do digitalizácie, či optimalizácie procesov. „Výška poplatkov tvorí len 25 % celkového príjmu slovenského bankovníctva, narozdiel od iných krajín eurozóny, kde to je 35 %,“ povedal Kollár. Ako doplnil člen prezídia bankovej asociácie a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil, poplatky sa zvyšujú preto, lebo banky ponúkajú nové produkty, napríklad poistenie alebo služby prostredníctvom assetu.
Prípadný možný odchod bánk Kollár nechcel veľmi komentovať. Podľa neho je to ťažké predpovedať. Už v súčasnosti zvažujú niektoré banky predaj a už v minulosti niektoré banky odišli a tento trend môže podľa neho pokračovať. Avšak podľa neho čím viac bánk je na trhu, tým je to lepšie pre konkurenčné prostredie a je potrebné vytvárať také podmienky, aby sa bankám oplatilo na Slovensku podnikať.
Banky v budúcom roku zaplatia podľa Kollára 280 mil. eur na osobitnom odvode, po prirátaní ďalších odvodových povinností sa to môže vyšplhať až k sume 500 mil. eur. Banky po oboznámení sa s aktuálnym návrhom rezortu financií analyzujú možnosti. „Boli sme ubezpečovaní, že bankový odvod skončí od roku 2021. Je to prekvapenie pre všetkých. V záujme ochrany bezpečnosti a stability bankového sektora budeme musieť urobiť nejaké kroky,“ povedal Kollár.
Banky na Slovensku by mali v budúcom roku platiť vyšší bankový odvod. Kým v súčasnosti ide o 0,2 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe, v budúcom roku sa sadzba zdvojnásobí na 0,4 percenta s platnosťou aj na nasledujúce roky. Štát bude pritom tento odvod od bánk inkasovať aj po roku 2020, hoci od roku 2021 sa mal osobitný bankový odvod zrušiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý minulý týždeň v stredu schválila vláda.
Zároveň schválila návrh, aby sa parlament novelou zákona zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament by tak mal návrh novely zákona schváliť na schôdzi, ktorá sa začína 26. novembra.
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. V roku 2016 sa novelou zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ponechala sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu. Sadzba osobitného odvodu za príslušný kalendárny rok sa určuje zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky znížená o sumu vlastného imania.
Tzv. bankový odvod zaviedol štát na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív.
.JPG)
