Banderovcov uznali na Ukrajine za vojnových veteránov

Bratislava 13. decembra 2018 (HSP/Foto: Facebook)

Po novom majú ukrajinskí nacionalisti, ktorí bojovali po boku nacistov, rovnaký status ako vojaci Červenej armády. Za novelu zákona hlasovalo 236 poslancov ukrajinského parlamentu

Predstavte si, že by v budúcnosti slovenský parlament postavil na jednu úroveň partizánov, ktorí bojovali proti nacistom v SNP a príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Tých gardistov, ktorí majú na svedomí masakre v Kremničke či Nemeckej.

Niečo podobné sa stalo na Ukrajine, kde poslanci schválením návrhu č. 8519 definitívne zavŕšili proces postupnej a tichej rehabilitácie vojnových zločincov z radov nacionalistických zoskupení kolaborujúcich v prvej fáze vojny s nacistami.

Bojovníkom Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a ďalších nacionalistických jednotiek parlament priznal status vojnových veteránov z čoho im vyplývajú nielen výhody sociálne, no hlavne morálne.

„Prijatím takýchto zákonov dnešná Ukrajina prijíma zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané týmito skupinami bez akéhokoľvek obmedzenia. Obetiam týchto zločinov sa tak otvára cesta, aby Ukrajinu žalovali na medzinárodných tribunáloch,“ napísal na svojom facebooku Eduard Dolinskij, riaditeľ Ukrajinského židovského výboru.

Banderovci neboli chrabrí bojovníci za samostatnú Ukrajinu, ako pokrivene ich obraz šíri súčasná deformovaná historiografia na Ukrajine. Boli to predovšetkým ozbrojené bandy, ktoré sa neštítili ani tých najodpornejších zverstiev páchaných vo väčšine prípadov na základe etnického či politického kľúča.

Medzi obete banderovcov patria desiatky tisícky Židov, Poliakov, Rusov či iných neukrajinských národností, ale aj komunistov či ľavičiarov.

To, čo predviedli v oblasti poľskej Volyne sa údajne protivilo aj samotným nacistom – znásilňovanie, rozštvrcovanie, odrezávanie uší, nosov, jazykov, pohlavných orgánov či prsníkov. Vypichovanie očí, sťahovanie z kože, páranie brúch tehotným ženám, pribíjanie malých detí na steny.

Besnenie banderovcov vo Volyni, po ktorom zostali desiatky tisíc mŕtvych Poliakov, trvalo celý jeden rok…

Teroru banderovcov bolo dokonca vystavené aj obyvateľstvo Československa, a to celé tri roky po skončení vojny – zvyšky banderovcov sa totiž v honbe za šetrnejším zachádzaním chceli stoj čo stoj prestrieľať k západným spojencom.

Najznámejším zverstvom tohto obdobia na našom území zostal masaker v Kolbasove. Banderovci tu zabili 11 ľudí, väčšinou Židov (ženy pred zabitím znásilnili), ktorí sa po prežití koncentračných táborov vrátili domov.

Rozhodnutie ukrajinského parlamentu legitimizuje napríklad aj spomínaný masaker v Kolbasove. Inštitúcií a spôsobov, ktoré by to mohli odsúdiť by sa našlo hneď niekoľko – Ústredný zväz židovských náboženských obcí, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Ústav pamäti národa, Európsky výbor NR SR, Zahraničný výbor NR SR či využitie inštitútu predvolania si veľvyslanca…

Nájdu slovenské inštitúcie dostatok odvahy na to, aby odsúdili ukrajinské retušovanie (aj našej) histórie?

Artur Bekmatov