Inkluzívna hviezda “zhorela”. Plagiátor z Cambridge klamal takmer o všetkom

Dnes sa tento úspešný príbeh rúca pod ťarchou obvinení z plagiátorstva, biografických nezrovnalostí a vyšetrovaní týkajúcich sa jeho akademických kvalifikácií. Po tom, čo Cambridge spočiatku svojho profesora energicky bránila, nakoniec začala vnútorné vyšetrovanie, na základe ktorého Jason Arday tento týždeň podal výpoveď.

Tento škandál presahuje rámec osobného prípadu jedného akademika. Odhaľuje excesy systému, v ktorom prestíž určitých identít prevládla nad základnými požiadavkami na overovanie.

Prvý aspekt tohto prípadu sa týka obvinení z plagiátorstva. Analýzy poukázali na početné podobnosti medzi jeho doktorskou prácou a skoršími dielami. Predchádzajúce vyšetrovanie však nezistilo žiadne dôvody na disciplinárne konanie a dospelo k záveru, že problémy vyplývali skôr z chýb v citáciách než z úmyselného podvodu. Nové dôkazy však viedli univerzitu v Cambridge k opätovnému otvoreniu tohto prípadu, a to popri ďalších vyšetrovaniach týkajúcich sa jeho akademickej kariéry.

K týmto podozreniam sa pridávajú otázky týkajúce sa viacerých tvrdení, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri budovaní jeho reputácie. Univerzity spochybnili čestné tituly či pozície hosťujúceho profesora, ktoré mu boli pripisované v rôznych oficiálnych životopisoch. Iné tvrdenia týkajúce sa športových úspechov, rekordov v zbierkach finančných prostriedkov alebo určitých senzačných epizód v jeho osobnom živote sa ukázali ako neoveriteľné, resp. boli dokonca v rozpore s dostupnými faktami.

Cambridge niekoľko dní reagoval na kritiku nie preskúmaním dôkazov, ale odsúdením údajnej očierňovacej kampane. Petície na jeho podporu rýchlo vykreslili Jasona Ardaya ako obeť rasistických útokov zameraných na zosadenie čierneho akademika z prestížnej pozície. Je samozrejme možné, že niektorých z jeho kritikov poháňali ideologické motívy. Táto hypotéza však nikoho nezbavuje povinnosti preskúmať fakty.

A práve to sa zdá, že chýbalo. Namiesto toho, aby sa na obvinenia reagovalo bod po bode, časť diskusie sa posunula smerom k údajným zámerom obviňovateľov. Tento obrat sa stal až príliš známym: keď sa hodnotiace kritériá politizujú, samotná kritika sa ľahko stotožňuje s formou diskriminácie. Takýto spôsob uvažovania je nebezpečný pre všetkých, vrátane výskumníkov z menšinových prostredí. Tým, že naznačuje, že určité kariéry požívajú osobitnú ochranu pred bežnou kritikou, podnecuje práve to podozrenie, proti ktorému údajne bojuje.

Ako je možné, že taká prestížna univerzita, akou je Cambridge, sa javila ako taká neochotná overiť určité skutočnosti – ktoré boli predsa kľúčové pre kariéru jedného z jej profesorov?

Prestíž spojená s jeho osobnou históriou nepochybne zohrala svoju úlohu. Jeho kariéra sa stala silným symbolom politiky rozmanitosti a inklúzie, ktorú presadzujú mnohé britské univerzity. Pre mnohých spochybňovanie určitých aspektov tejto histórie znamenalo spochybňovanie samotného inštitucionálneho naratívu. Univerzita však nemôže trvalo fungovať len na základe naratívov. Stojí na jedinej skutočnej mene, ktorou je vedecká dôveryhodnosť.

Najnovší vývoj tiež ukazuje, že dôsledky škandálu sa teraz rozširujú ďaleko za hranice akademického sveta. Denník The Guardian odhalil, že Jason Arday tvrdí, že od vydavateľstva Simon & Schuster dostal zálohu vo výške približne 1,4 milióna dolárov za svoje spomienky s názvom Great and Unfortunate Things, ktoré sa napriek kontroverzii majú aj naďalej vydať. Vydavateľstvo odmieta potvrdiť presnú sumu, ale naďalej verí v tento projekt a zdôrazňuje, že žiadne obvinenia z plagiátorstva sa priamo netýkajú rukopisu knihy.

Pre vydavateľstvo Simon & Schuster sa situácia stala obzvlášť citlivou. Vydavateľská zmluva podpísaná výmenou za podstatný zálohový honorár predstavuje významný právny záväzok. Pozastavenie vydania by mohlo viesť k zložitým súdnym konaniam s autorom; pokračovanie vo vydaní však vystavuje vydavateľstvo značnému riziku poškodenia reputácie.

Zodpovednosť nesie nielen Cambridge, ale celý reťazec inštitúcií – univerzity, médiá, vydavateľstvá –, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri vytváraní hrdinskej postavy skôr, než dôkladne overili základy tohto príbehu.

Prípady plagiátorstva na univerzitách sú bežné. Prípad Jasona Ardaya však ide nad rámec toho a signalizuje zrútenie akademickej excelentnosti. Univerzita musí pri posudzovaní faktov zostať nestranná voči príbehom založeným na identite. Kritériá akademickej excelentnosti musia byť pre všetkých rovnaké, práve preto, že chránia každého pred svojvoľnosťou. Je desivé vidieť, že taká prestížna inštitúcia, akou je Cambridge, mohla tak ľahko pozastaviť svoj kritický úsudok a nechať sa oklamať príbehom, ktorý až príliš dokonale zapadal do ideologických očakávaní danej doby.

Prečítajte si tiež:

Psychológia ako zbraň