K novele zákona o prídavkoch na deti prišla vyše stovka pripomienok, rezort ich už vyhodnotil

Rezort práce koncom júna predložil na pripomienkovanie balík zákonov. Časť legislatívnych úprav rieši práve záškoláctvo. Už v súčasnosti funguje, že ak dieťa nechodí riadne do školy, tak sa prídavok na dieťa posiela namiesto rodičovi takzvanému osobitnému príjemcovi, ktorým je najčastejšie obec. Ministerstvo práce túto úpravu rozširuje a v prípade, ak sa školská dochádzka dieťaťa ani potom nezlepší, prídavok na dieťa rodičovi na tri mesiace odoberie. Nejde pritom len o záškoláctvo, siahnuť na prídavky by mohol štát aj v prípade nespolupráce rodičov so školou či pri opakovanom narúšaní výchovno-vzdelávacieho procesu.

Pripravovanú legislatívu namieta, okrem iných, aj Amnesty International Slovensko. Upozornili, že mechanizmus, ktorý dieťaťu nepriamo cez rodinu vezme príjem určený na jeho výživu a čiastočnú úhradu školských potrieb, je v priamom rozpore s hlavným cieľom návrhu zákona, ktorým má byť posilnenie ochrany práva dieťaťa na vzdelanie. Podľa organizácie takáto úprava zákona prehlbuje chudobu domácností, ktorá je jedným z hlavným príčin školského neúspechu, namiesto toho, aby ju odstraňovala. „Osobitne to platí pre novozavádzaný mechanizmus zastavenia výplaty, ktorý prekračuje rámec už existujúceho inštitútu osobitného príjemcu. Predkladateľ pritom nepreukázal, že mechanizmus zastavenia výplaty prídavku na dieťa predstavuje účinný nástroj na zvýšenie školskej dochádzky alebo zlepšenie spolupráce rodiny so školou. Dôvodová správa ani doložka vybraných vplyvov neobsahujú žiadnu analýzu, ktorá by takýto záver odôvodňovala,“ zhodnotila organizácia.

Nové ustanovenia namieta aj verejný ochranca práv. Navrhovaná právna úprava podľa ombudsmana podstatne rozširuje okruh dôvodov, pri ktorých platiteľ môže výplatu prídavku na dieťa zastaviť. „Zastávam názor, že takéto rozšírenie dôvodov na zastavenie výplaty prídavku na dieťa je neproporcionálne a v konečnom dôsledku môže negovať hlavný zámer predkladanej právnej úpravy, ktorým je – podľa všeobecnej časti dôvodovej správy – ‚posilniť ochranu práva dieťaťa na vzdelanie‘. Široko nastavené dôvody zastavenia výplaty prídavku na dieťa môžu viesť k prehlbovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia, čo napokon vyplýva aj z analýzy sociálnych vplyvov k predkladanému návrhu zákona,“ pripomenul ombudsman.

Svoje pripomienky k navrhovanej legislatívne adresovalo rezortu aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Týkajú sa určovania takzvaného osobitného príjemcu, ktorý v prípade porušenia stanovených právnych predpisov prijíma prídavok na dieťa za rodiča. ZMOS navrhuje, aby nebola obec automaticky určovaná za osobitného príjemcu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa. „Žiadame, aby platiteľ pred určením obce za osobitného príjemcu posúdil, či určenie obce bude mať reálny účinok na odstránenie dôvodov, pre ktoré sa osobitný príjemca určuje a či účel prídavku na dieťa nemožno zabezpečiť iným vhodným spôsobom,“ uviedol ZMOS v pripomienke.

Združenie podľa svojich slov podporuje cieľ návrhu zákona, ktorý smeruje k posilneniu zodpovednosti rodičov a zákonných zástupcov pri výchove a vzdelávaní dieťaťa. Zároveň však upozornilo, že automatické určovanie obce za osobitného príjemcu nemusí v praxi predstavovať účinný sankčný alebo motivačný nástroj voči oprávnenej osobe. ZMOS vysvetlil, že obec v postavení osobitného príjemcu nepreberá len technickú výplatu dávky. Zabezpečuje totiž aj komunikáciu s rodinou, školou a úradom práce, rieši účelné použitie dávky, administráciu nákupov alebo úhrad či evidenciu výdavkov. ZMOS pripomína, že obce musia v tejto pozícii často riešiť aj konfliktné situácie v rodinách, ktoré si dlhodobo neplnia povinnosti.

„Ak je obec určená za osobitného príjemcu bez posúdenia účelnosti, rodič alebo zákonný zástupca v praxi nemusí pociťovať reálny dôsledok neplnenia povinností. Naopak, časť povinností za neho zabezpečuje obec. Takéto riešenie môže byť vnímané ako presun problému na samosprávu, nie ako účinný nástroj zodpovednosti rodiča. ZMOS preto žiada, aby obec nebola automatickým prvým riešením, ale aby sa jej určenie za osobitného príjemcu viazalo na posúdenie účelnosti, primeranosti a reálneho prínosu v konkrétnom prípade,“ doplnilo združenie.

Ministerstvo práce predložilo návrh legislatívnych úprav koncom júna. „Hlavným cieľom návrhu zákona je posilniť ochranu práva dieťaťa na vzdelanie, zvýšiť zodpovednosť rodičov a zákonných zástupcov za riadne plnenie rodičovských povinností a zabezpečiť účelné a adresné využívanie sociálnych dávok poskytovaných štátom na podporu starostlivosti o nezaopatrené dieťa,“ zdôvodnil rezort práce.

Návrh zákona rozširuje okruh skutočností rozhodujúci pre určenie osobitného príjemcu prídavku na dieťa o priestupky, ktoré súvisia s výchovou a vzdelávaním nezaopatreného dieťaťa. Zavádza tiež mechanizmus dočasného nevyplácania prídavku na dieťa v prípadoch opakovaného alebo pokračujúceho porušovania zákonom ustanovených povinností.

„Návrh zákona nevylučuje samotný nárok na prídavok na dieťa, ale len nárok na jeho výplatu počas obdobia trvania zákonom ustanovených skutočností. Po odpadnutí dôvodov, pre ktoré sa táto štátna sociálna dávka nevyplácala, sa jej výplata obnoví bez potreby opätovného posudzovania nároku, ak nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre jej poskytovanie. Návrh zákona zároveň obsahuje ochranný mechanizmus pre prípady, ak sa následne preukáže, že oprávnená osoba sa priestupku nedopustila,“ vysvetlil rezort práce.