Bratislava 31. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Po extrémne teplom babom lete zasiahol Slovensko arktický vzduch, ktorý spôsobil výrazný pokles teplôt. Na sociálnej sieti to konštatoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ)
„Teplota tak výrazne klesá, že mrzne už na viacerých miestach, v dolinách a kotlinách na severe je už lokálne okolo -5 °C,“ uviedli meteorológovia s tým, že napríklad vo Vernári (okr. Poprad) namerali -6,5 °C. Teplota sa zatiaľ držala nad nulou len na východe v lokalitách ako Košická kotlina či Východoslovenská nížina, v Nitrianskom kraji a vo väčšej časti Banskobystrického kraja, kde ešte ostala oblačnosť. „Tá sa však postupne zmenší a mrznúť bude aj tu,“ varoval SHMÚ. Noc zo štvrtka na piatok má byť taktiež mrazivá, dokonca môže byť ešte chladnejšia ako predchádzajúca. Cez víkend sa nočné mrazy výrazne zmiernia.
SHMÚ na svojej internetovej stránke uvádza, že tohtoročné babie leto, ktoré sa skončilo v nedeľu, prekvapilo mimoriadne až extrémne vysokou teplotou vzduchu. „Od pondelka 14. októbra sme na pomerne veľkom počte meteorologických staníc na Slovensku zaznamenali prekonanie rekordov teploty vzduchu,“ informuje SHMÚ. Naplno sa takmer letný charakter počasia prejavil od 20. októbra, pričom nasledujúci týždeň sa vyskytla séria, keď zaznamenali nové celoslovenské rekordy. Napríklad 22. októbra bol rekord dennej najvyššej teploty vzduchu prekonaný na viac ako 32 meteorologických staniciach. Najteplejším dňom bol štvrtok, 24. októbra, keď maximálna denná teplota vzduchu v Kráľovej pri Senci stúpla až na 27,3 °C. Na mnohých meteorologických staniciach na západnom Slovensku zaznamenali aj zatiaľ najneskorší výskyt letného dňa v histórii meteorologických meraní. Teplo bolo aj vo vysokohorských polohách. Napríklad na Lomnickom štíte dosiahla 24. októbra teplota vzduchu 11 °C a stala novým rekordom maximálnej dennej teploty vzduchu pre tento deň na tejto meteorologickej stanici.
Babie leto je obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň veľmi teplého počasia, ktoré sa vyskytuje v Európe zvyčajne v septembri alebo v októbri. Noci už bývajú pomerne chladné a vytvárajú sa počas nich hmly. Trvanie babieho leta môže byť v jednotlivých rokoch veľmi premenlivé, napríklad v roku 1959 trvalo takmer sedem týždňov, kým v niektorých rokoch nie je zreteľné vôbec. Babie leto sa vyznačuje charakteristickými znakmi, ktoré je možné pozorovať aj v prírode. Medzi ne patrí napríklad lietanie pavučinových vlákien vylučovaných mladými pavúkmi. Tie sa nechávajú voľne unášať vzdušnými prúdmi do nových pôsobísk.