Canberra 8. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Rob Griffith)
Ruddock bol ministrom pre záležitosti imigrácie od roku 1996 do roku 2003
Prvým osobitným vyslancom pre ľudské práva v dejinách Austrálie sa stal bývalý minister pre imigráciu Philip Ruddock, ktorý zaviedol prax vracať uchádzačov o azyl do zadržiavacích táborov na tichomorských ostrovoch. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na austrálsku vládu.
Philip Ruddock bol ministrom pre záležitosti imigrácie od roku 1996 do roku 2003 a stal sa tak politikom, ktorý túto funkciu zastával najdlhšie.
Práve počas jeho ministerského pôsobenia Austrália zaviedla kontroverzné opatrenia, tzv. pacifické riešenie, ktorého uplatňovaním sa snažia odradiť uchádzačov o azyl od pokusov dostať sa do Austrálie plavbou na lodiach. Austrália týchto migrantov umiestňovala v zadržiavacích táboroch, ktoré dala vybudovať na ostrovoch Nauru a Papua-Nová Guinea.
Túto prax zrušila centristická vláda, ktorá sa dostala v Austrálii k moci v roku 2007. V roku 2008 však boli ostrovné tábory otvorené znova, keďže Austrália musela čeliť ďalšiemu náporu azylantov.
Austrálska ministerka zahraničných vecí Julia Bishopová vo svojom dnešnom vyhlásení pre tlač uviedla, že 72-ročný Ruddock bude ako vyslanec pre ľudské práva promotérom kandidatúry Austrálie, ktorá sa chce uchádzať o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Bude tiež zastupovať austrálsku vládu na medzinárodných podujatiach venovaným ľudskoprávnym témam. Podľa Bishopovej bude Ruddock pokračovať aj vo svojej kampani za zrušenie trestu smrti.
Súčasne zostáva členom parlamentu. AP pripomenula, že Ruddock je poslancom parlamentu už 43 rokov.
Ruddock je aj dlhoročným členom ľudskoprávnej organizácie Amnesty International, ktorá ho opakovane neúspešne žiadala, aby prestal na chlopni saka nosiť odznak s jej logom, kým sú žiadatelia o azyl v Austrálii deportovaní.
Ruddock však naďalej odmieta akúkoľvek kritiku svojho postoja k azylantom. V dnešnom vyhlásení pre televíziu Sky News uviedol: “Nič neľutujem”. Dodal, že Austrália vždy veľmi dôsledne dodržiavala svoje záväzky, pokiaľ “ide o ľudí, ktorí mali oprávnené obavy zo svojho prenasledovania”.
Rada OSN pre ľudské práva má 47 členov, ktorí sú volení na tri roky. Rada reaguje na porušovanie ľudských práv vo svete a môže prijímať rezolúcie. Má k dispozícii desiatky pozorovateľov, ktorí sledujú problémové krajiny a rôzne prípady – od popráv až po útoky bezpilotnými lietadlami. Za členov rady sú však veľmi často zvolené aj krajiny, ktorým ľudskoprávne organizácie vyčítajú porušovanie ľudských práv – naposledy sa tak stalo v prípade Saudskej Arábie.
11.1°C
Pondelok 
11.1°C
Sobota 
9.4°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
