Remeslo má zlaté dno, žiaci by na to podľa odborníkov mali myslieť pri podávaní prihlášok na stredné školy

„Výber strednej školy je pre 14 – 15-ročného človeka jednou z prvých veľkých životných volieb. Je prirodzené, že do nej vstupujú emócie, predstavy o ´atraktívnom povolaní´, vplyv kamarátov či sociálnych sietí. Problém nastáva vtedy, keď rozhodnutie skĺzne k čistej romantike: k výberu niečoho, čo na začiatku dobre znie, no neskôr sa ukáže, že uplatnenie v praxi sa hľadá len ťažko,“ upozornila asociácia. Vysvetlila, že trh práce je v mnohom nastavený inak, než si myslíme. „Firmy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, no nie vždy v profesiách, ktoré sa mladým zdajú atraktívne. Zároveň rastú nároky na praktické zručnosti, nielen na vedomosti na papieri,“ zdôraznila APAS.

K profesiám, ktorých nedostatok je najkritickejší, sa opakovanie radia technické a remeselné pozície v priemysle a stavebníctve. „Na slovenskom trhu práce dlhodobo chýbajú najmä technici a remeselníci – od CNC operátorov, elektrikárov a zváračov až po technikov údržby či mechanikov výrobných zariadení. Podobná situácia je aj pri stavebných profesiách, ako sú murári, tesári či inštalatéri,“ priblížila prezidentka APAS a riaditeľka ManpowerGroup Slovensko Zuzana Rumiz. Ide podľa nej o pozície, ktoré sa nedajú nahradiť rýchlokurzom či ´softvérovou skratkou´. Kvalifikácia vzniká roky, stojí na praxi a zodpovednosti. Tam, kde je ľudí málo, tlak na mzdy aj podmienky podľa odborníkov prirodzene rastie.

Remeselníctvo ako nedostatkový a najviac perspektívny odbor

Dnes už neplatí, že kto má titul, ten sa má zaručene lepšie. Asociácia podotkla, že kancelárska práca bola dlho symbolom istoty a spoločenského statusu, pričom nejde len o stereotypy zo strany rodičov. „Aj na mladých ľudí pôsobí práca v kancelárii pohodlnejšie a atraktívnejšie než práca vonku, v dielni alebo vo výrobe. A je tu aj historická skúsenosť starších generácií, keď bolo vysokoškolsky vzdelaných ľudí málo, kancelárskych pozícií veľa a tieto práce boli tým pádom lepšie platené. Rodičia preto v dobrom úmysle odporúčajú deťom rovnakú cestu, aj keď realita trhu práce sa medzičasom zásadne zmenila,“ vysvetlil Branislav Jančuška z personálnej agentúry Synergie. Výsledkom tak je, že technické či učňovské odbory sú vnímané ako menej prestížne, aj keď v skutočnosti patria medzi nedostatkové a najviac perspektívne.

S tým, ako sa mení ekonomika, sa tak mení aj to, čo je cenené na trhu práce. Dnes ide najmä o praktické zručnosti. „Technické a remeselné odbory sú istou cestou k zamestnaniu. Ponúkajú rýchle uplatnenie, stabilný rast miezd a široké možnosti ďalšieho rozvoja. A do roku 2030 bude Slovensko potrebovať desiatky tisíc takto kvalifikovaných pracovníkov,“ dodala Rumiz.

Najlepšie platení sú stavbári

Dnes sa tak podľa odborníkov môžeme vrátiť k tomu, že remeslo má zlaté dno, obzvlášť pri nedostatkových profesiách. „V súčasnosti sa často stretávame s tým, že šikovný technik alebo remeselník si vie zarobiť rovnako, alebo viac, ako absolvent niektorých vysokoškolských odborov, najmä ak má prax, certifikácie a ochotu učiť sa nové technológie,“ upozornil Jančuška.

Asociácia priblížila, že podľa štatistického úradu dosiahla v treťom štvrťroku minulého roku priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 1 569 eur. Ide pritom o priemer naprieč odvetviami. V technických profesiách sa v praxi často pracuje s vyššími pásmami. Rumiz spresnila, že v roku 2025 rástli najdynamickejšie platy v stavebníctve. Stabilne nadpriemerné mzdy majú pritom aj strojári a technickí špecialisti, ktorí si zarobia približne 1 600 až 3 000 eur mesačne v závislosti od seniority a regiónu.

Technické profesie nie sú len o manuálnej práci

To, prečo sa žiaci technike vyhýbajú, aj keď má perspektívu, je podľa Rumiz spojené práve s dlhodobo pretrvávajúcimi mýtmi a skreslenými predstavami. Podľa Jančušku sú remeslá vnímané ako menej prestížne a mnohí podľa neho nepoznajú modernú podobu technických profesií. „Vnímanie prestíže robí svoje. Rodičia často odporúčajú cestu, ktorá bola spoločensky úspešná v minulosti – gymnázium, vysoká škola, kancelária. Naopak, pri remeslách si mnohí stále predstavujú len fyzicky náročnú manuálnu prácu. No technické profesie sú dnes čoraz viac o práci s technológiami, nastavovaní procesov a riešení problémov v praxi,“ dodal Jančuška.

Ak existuje niečo, čo dokáže u detí zmeniť optiku, tak je to podľa odborníkov kontakt s realitou. V tomto smere spomenuli práve duálne vzdelávanie. Ak je dobre nastavené a spája školu s praxou, žiak okamžite vidí zmysel učenia. Nemusí mať škola v názve „duálna“, podľa odborníkov zostáva podstatné to, či má kvalitnú prax, moderné vybavenie a prepojenia na zamestnávateľov.

Spolu s rozvojom technológií raste aj strach ľudí, že ich pripravia o prácu. „Pri remeslách je odpoveď pragmatická – fyzická realita sa automatizuje ťažšie než dokumenty a rutinná administratíva,“ skonštatovala APAS. To znamená, že remeselníci a technici budú na pracovnom trhu potrební aj v budúcnosti. Montáž, údržba či opravy sú činnosti, ktoré sa podľa Rumiz nedajú nahradiť technológiou. „Pri výbere strednej školy má zmysel pozerať sa nie na romantickú predstavu alebo tradičnú spoločenskú prestíž, ale na reálne uplatnenie, kvalitnú prax a dlhodobú perspektívu,“ doplnila Rumiz. Najlepšia voľba je podľa Jančušku tá, ktorá dieťaťu sedí a zároveň mu dá konkrétnu zručnosť.