ZOP: V praxi zber textilu škrípe, systém je na pleciach samospráv

„V praxi to zatiaľ podľa môjho názoru skôr škrípe, než funguje ako plnohodnotný recyklačný systém,“ skonštatoval Chovanec. Slabými miestami systému sú napríklad kontaminácia inými odpadmi, vandalizmus či vykrádanie nádob, čo znižuje využiteľnosť vyzbieraného textilu.

Téma zberu textilu sa podľa Chovanca postupne dostala do povedomia a mnohí ľudia už vedia, že textil má ísť oddelene. Zároveň však vníma slabú komunikáciu zo strany štátu. Tvrdí, že z ministerstva životného prostredia nezaregistroval dlhodobejšiu a systematickú kampaň. „Tá by vysvetľovala rozdiel medzi použiteľným šatstvom a odpadovým textilom, učila ľudí správne triediť a zároveň posilnila kvalitu zberu. Bez takejto práce sa potom ľahko stane, že zber síce rastie, ale rastie aj podiel materiálu, ktorý je kontaminovaný a prakticky nevyužiteľný,“ uviedol.

Zber je fajn. Ale čo ďalej?

Systém podľa Chovanca stojí stále len na zbere a nie je doriešené to, čo sa má stať so spracovaným materiálom. „Bez toho sa z povinnosti ľahko stane zber pre zber, ktorý neprináša očakávaný efekt a vyzbieraný textil končí aj naďalej na skládke,“ poznamenal šéf ZOP.

Tvrdí, že systému triedenia textilného odpadu chýba financovanie cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV), teda systém recyklačných poplatkov, ktorá funguje pri plastoch, papieri a skle. Ak má textil fungovať ako plnohodnotná triedená zložka, musí mať podľa Chovanca aj ekonomickú logiku. „Výrobca musí zabezpečovať financovanie zberu, triedenie a spracovanie a tieto náklady premietnuť do ceny výrobku, toto je základ rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Dnes to však pri textile v praxi nefunguje, a náklady zostávajú na mestách a obciach,“ podotkol. Riaditeľ verí, že po legislatívnych zmenách a zavedení RZV začne mať zber textilu nielen environmentálny, ale aj ekonomický zmysel. Recyklačné poplatky by následne podľa neho mohli urýchliť aj rozvoj nových kapacít a technológií na spracovanie textilu, ktoré dnes nie sú komerčne a dlhodobo udržateľne doriešené.

Zároveň šéf ZOP poukázal na to, že ak sa textil plnohodnotne začlení medzi štandardné triedené zložky, bude potrebné kapacity na jeho spracovanie rozšíriť. „Ak porovnáme reálne spracovateľské kapacity približne na úrovni 12.000 až 13.000 ton ročne s potenciálom zberu, ktorý sa pri plnom rozbehu môže pohybovať rádovo na úrovni 60.000 až 70.000 ton ročne, je zjavné, že dnešné kapacity zodpovedajú skôr aktuálnemu stavu zberu než budúcej potrebe,“ vysvetlil.