Arméni zo Sýrie hovoria, že zažívajú druhú genocídu (fíčer)

Bejrút 21. apríla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

Arméni, ktorí utiekli zo Sýrie pred vojnou hovoria, že ide opäť o ich genocídu 

Sté výročie zabíjania Arménov osmanskými Turkami si tento týždeň pripomenú aj v Libanone, kde k miestnej arménskej komunite pribudli aj Arméni zo Sýrie, ktorých z ich domovov vyhnala občianska vojna. Aj keď sú Arméni zo Sýrie len jednou z komunít zasiahnutých vojnou, zhodne upozorňujú, že ich osud je odrazom tragédie spred 100 rokov, označovanej aj za arménsku genocídu.

Maggie Melkonianová s rodinou opustila svoj domov v Aleppe tak isto, ako pred 100 rokmi jej predkovia utekali z Osmanskej ríše – bez všetkého. “Zažívame druhú genocídu, naše domy, všetko je preč… Naši ľudia znova zomierajú,” uviedla v rozhovore pre agentúru AFP, z ktorého citoval britský denník Daily Mail. V Aleppe zostal z celej rodiny len jej muž, ktorý odmietol zanechať majetok len tak.

“Akoby sa história opakovala,” uviedla 30-ročná Maral Gilojanová, ktorá je dokonca dvojnásobnou utečenkou. Prvýkrát jej rodina musela ujsť v roku 2005 z irackého Bagdadu, odkiaľ utekali pred násilnosťami, ktoré nasledovali po Američanmi vedenej invázii. Usadili sa v sýrskom Aleppe, kde sa Gilojanová vydala za sýrskeho Arména a porodila tri deti. Z Aleppa ušli po tom, ako bol jej manžel vážne zranený pri mínometnom útoku.

Alexan Keučkerian tiež poukázal na to, že Arméni zo Sýrie, ktorí museli ujsť pred bojmi vo svojej vlasti, zažili v priebehu 100 rokov druhú nútenú migráciu. “Je to dvojnásobná rana,” tvrdí. Jeho predkov v roku 1915 vyhnali z oblasti Kilíkia, ktorá teraz patrí Turecku, a usídlili sa v Libanone. Ale počas tamojšej občianskej vojny sa uchýlili do sýrskeho Aleppa, odkiaľ ušli, keď vypukol konflikt v Sýrii. “Niektorí z našich ľudí hovoria o večnom sťahovaní”, spresnil.

Dobrovoľníci, ktorí s arménskymi utečencami zo Sýrie pracujú, často tvrdia, že ich životné príbehy im pripomínajú rozprávanie ich starých či prastarých rodičov. “Nie je to v rovnakom rozsahu, ale ťažko si nevšimnúť, že dejiny sa tu opakujú,” uviedla sociálna pracovníčka Christine Sarkisianová. “Toto všetko len posilňuje pocit, že musíme byť pripravení kedykoľvek odísť,” dodala.

Libanonskí a sýrski Arméni žijú v Bejrúte vo štvrti Burdž Hammúd, ktorej múry sú posprejované obvineniami z genocídy na adresu Turecka. Krátko pred 100. výročím sa k nim pridali aj plagáty a transparenty s nápismi: “Nezabúdame a žiadame”, čo je výzva k Turecku, aby uznalo vraždenie arménskeho obyvateľstva za genocídu, napísal Daily Mail s odvolaním sa na AFP.

Arménska komunita v Libanone plánuje v piatok veľký pochod, ktorý sa začne pri katedrále vo východnej časti Bejrútu a skončí sa vo štvrti Burdž Hammúd, kde žije mnoho Arménov, ktorí tam majú remeselnícke dielne a obchody. V súvislosti s výročím libanonská vláda tento piatok zrušila vyučovanie vo všetkých školách. Ide o prvé rozhodnutie tohto druhu v krajine. Oznámilo ho ministerstvo školstva, ktoré detaily spresnilo prostredníctvom sociálnej siete, informovala agentúra DPA.

V Libanone žije okolo 150.000 Arménov. Mnohí z nich sú potomkami ľudí, ktorí prežili nútené deportácie alebo prišli o život pri zabíjaní, ktoré sa dialo počas dvoch rokov v rámci prvej svetovej vojny.

Mnohé krajiny – vrátane Libanonu – tieto masakry označujú za genocídu. Turecko však túto interpretáciu odmieta a tvrdí, že počas vojnových rokov trpeli príslušníci všetkých národov a vierovyznaní vrátane arménskych kresťanov. Mnohí vedci uvádzajú, že zabitých bolo až 1,5 milióna Arménov; Ankara tieto odhady označuje za nadsadené.

Libanon uznal masaker Arménov z roku 1915 za genocídu v roku 2000. Označenie “genocída” v súvislosti s týmito tragickými udalosťami používa aj Európsky parlament a mnohé ďalšie štáty, inštitúcie či predstavitelia, ako aj nedávno pápež František, čo vyvolalo veľký hnev Ankary.

mž