Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. Je slovenský politik a právnik, ktorý bol v poradí tretí prezident Slovenskej republiky. Je ženatý a s manželkou Silviou majú dve deti – dcéru Denisu a syna Iva. Dcéra je komkomerčná inžinierka a syn pracuje ako kardiochirurg.

Zaujímavosťou je, že Gašparovič svoju funkciu ako prvý spomedzi prezidentov Slovenskej republiky obhájil dve volebné obdobia po sebe. V Prezidentskom paláci ho napokon v roku 2014 vystriedal Andrej Kiska, ktorého životopis Vám prinesieme už čoskoro.

Vzdelanie a kariéra

V rokoch 1959 – 1964 Gašparovič študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

Po ukončení štúdia sa zamestnal na Okresnej prokuratúre v Martine (1964) a neskôr nastúpil na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Súbežne s tým tiež vyučoval na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK.  V roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.)  a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK.

Okrem toho, v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja, uvádza vo svojom životopise.

V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského.

Medzi rokmi 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity.

Politické začiatky a kariérny postup

Gašparovič vstúpil v roku 1968 do Komunistickej strany Československa, avšak po pol roku ho zo strany vylúčili.

Takmer o 25 rokov neskôr, v roku 1992, sa stal členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v ktorom zotrval 10 rokov.

V tom istom roku bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu Slovenskej národnej rady. Je dôležité spomenúť, že Gašparovič sa podieľal na vzniku Ústavy SR, ako sa uvádza v jeho oficiálnom životopise. 1. januára 1993 sa ako prvý slovenský štátnik prihovoril občanom samostatnej Slovenskej republiky.

V rokoch 1994 – 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998, po vypršaní mandátu prvého prezidenta Michala Kováča, bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR.

V roku 1998 bol tiež  poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, a tiež členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii.

Ako sme spomenuli vyššie, Gašparovič po 10 rokoch pôsobenia v strane v roku 2002 HZDS opustil a založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorému sa stal predsedom. V tom istom roku, keďže sa jeho strana HZD nedostala do parlamentu, sa vrátil vyučovať na Právnickú fakultu UK.

Cesta do Prezidentského paláca alebo “ten, kto porazil Mečiara”

Ivan Gašparovič v roku 2004 ohlásil kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky. V prvom kole súperil s množstvom kandidátov, skončil na druhom mieste (22,28%) za Vladimírom Mečiarom (32,74%). Eduard Kukan (22,11%) skončil tretí, avšak veľmi tesne, a štvrté miesto v poradí zaujal Gašparovičov predchodca Rudolf Schuster (7,47%,), ktorého životopis sme Vám priniesli v predošlom článku. Keďže žiaden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, konalo sa druhé kolo volieb.

V druhom kole prezidentských volieb v roku 2004 sa teda stretli  bývalí stranícki kolegovia – Gašparovič a Mečiar.

V druhom kole Gašparovič získal viac než milión hlasov (593,91%), zatiaľ čo Mečiar takmer trištvrte milióna (40,08%), čo predstavovalo Gašparovičovo jasné víťazstvo.

Niektoré zdroje uvádzajú, že Gašparoviča volili voliči SMER-u, ale najmä tí, ktorí nechceli aby vyhral Mečiar. Iné zdroje tvrdia, že Gašparovič Mečiarovi spôsobil najťažšiu porážku v jeho politickej kariére.

Gašparovič bol do funkcie inaugurovaný 15. júna 2004.

Počas pôsobenia v úrade Gašparovič často kritizoval vládu vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu za dopady jej reforiem a hoci bol často jej kritikom, ich vzťahy boli bez väčších konfliktov. Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 sa na čelo vlády postavil Robert Fico, ktorého sa pri pokuse o vyslovenie nedôvery v parlamente v roku 2008 prezident Gašparovič zastal.

Po skončení svojho prvého funkčného obdobia sa Gašparovič rozhodol svoj post obhájiť a ohlásil kandidatúru vo voľbách, ktoré sa konali v roku 2009. Jeho najväčšou súperkou bola Iveta Radičová, ktorá v prvom kole volieb získala 38,05% hlasov. Gašparovič však mal už  v prvom kole náskok, keď získal 46,71% hlasov.

V druhom kole Radičovú opäť porazil, získal 55,53% čo predstavovalo viac než 1 234 787 hlasov. Radičová získala 988 808 hlasov (44,46 %).

Ivan Gašparovič sa tak stal v poradí štvrtým prezidentom Slovenskej republiky, tretím prezidentom voleným v priamych voľbách a zároveň prvým prezidentom, ktorý obhájil svoj post dvakrát po sebe.

Do funkcie na druhé funkčné obdobie bol slávnostne inaugurovaný 15. júna 2009. Jeho funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014, keď ho v Prezidentskom paláci vystriedal Andrej Kiska. V prezidentských voľbách v roku 2014 kandidovať nemohol, keďže už bol prezidentom dve funkčné obdobia.

Zaujímavosti a ocenenia

Možno ste nevedeli, že Gašparovič je veľký fanúšik športu, najmä hokeja a motoršportu. Ivan Gašparovič mal dokonca pretekársku licenciu a jazdil súťažne od roku 1976.

Ivan Gašparovič je tiež držiteľom množstva ocenení z domova a aj zo zahraničia. Kvôli rozsahu spomenieme len zlomok z nich:

• Počas výkonu funkcie hlavy štátu udelili Ivanovi Gašparovičovi čestný doktorát „Doctor Honoris Causa“ – Štátna moldavská univerzita, Ruská ekonomická akadémia G. V. Plechanova v Moskve a Univerzita v Mostare v Republike Bosna a Hercegovina aj Akadémia ozbrojených síl SR generála M.R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
• Ivana Gašparoviča ocenili Veľkou zlatou pečaťou – Sigillum Magnum aj na Bolonskej univerzite v Taliansku.
• Európska akadémia vied a umení prezidenta SR ocenila postom protektora EAVU.
• Významnou poctou je Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II.
• Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau mu udelil veľkovojvoda Luxemburského veľkovojvodstva Henri.
• Prezident Heinz Fischer odovzdal Ivanovi Gašparovičovi Rad Veľkej hviezdy za zásluhy o Rakúsku republiku.
• Poľský prezident Bronislaw Komorowski udelil Ivanovi Gašparovičovi Rad Polonia Restituta I. tr., najvyššie štátne vyznamenanie Poľskej republiky.
• Poľský prezident udelil Ivanovi Gašparovičovi ako výraz ocenenia za rozvoj intenzívnej dvojstrannej spolupráce najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla.
• Rad Izabely Kastílskej – Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie, mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I.
• Ivana Gašparoviča vyznamenala Portugalská republika Veľkou reťazou princa Henriquea.
• Estónska republika ho vyznamenala  Radom Kríža Mariánskej zeme.
• Viestursov Rad predstavuje ocenenie zásluh Ivana Gašparoviča Litovskou republikou a Rad Troch Hviezd Lotyšskou republikou.
• Ivan Gašparovič je držiteľom najvyššieho vyznamenania Chorvátskej republiky – Radu kráľa Tomislava so stuhou a Veľkou hviezdou ako aj Veľkej reťaze Záslužného rádu Talianskej republiky, či najvyššieho vyznamenania Kazašskej republiky.
• Prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi patrí za zásluhy o vznik Slovenskej republiky Rad Andreja Hlinku I. triedy a podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.     

Na záver, vo všetkej úcte, ktorú k bývalému prezidentovi Slovenskej republiky prechovávame, nemôžeme opomenúť, že Ivan Gašparovič bol známy aj svojimi výrokmi. Spomeňme aspoň niekoľko z nich:

„Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia.“

„Odpoviem vám dvoma slovami: Áno, máte pravdu.“

„Mali sa radovať za spoločným stolom. Bude radosť iná. Bude to smútok.“(po leteckom nešťastí v Maďarsku, kde zahynulo 42 slovenských vojakov)

„Republika srbská a Biela Hora je ako Slovensko a Česko. V mnohom sú si podobné.“

„To nie je protiústavný zákon. Je v rozpore len s dvomi článkami Ústavy.“

„Za najvážnejšiu otázku pri stabilizácii regiónu západného balkónu… hm …Balkánu.“

„Ja som skoro 400 dní absolvoval cestami po Slovensku, čo je skoro celý rok.“

„Ja som veľmi rád, že aj v Organizácii Spojených nádorov, názorov, spojených nádor, spojených národov…“

„Dovoľte, aby som Maratón mieru otvoril opäť. Česť víťazom a sláva porazeným.“

„Život je ako smrť, len celkom iný.“