Americkí experti: Prečo sme bojovali proti terorizmu? Mali sme sa sústrediť na oslabovanie Ruska a Číny

Portál Foreign Affairs položil americkým analytikom otázku, či nie je príliš americká zahraničná politika fixovaná na boj proti terorizmu. Podľa odborníkov skôr áno, dnešnej Amerike totiž hrozia oveľa dôležitejšie hrozby a tými sú Čína a Rusko. V podobnom duchu sa vyjadril aj David Petraeus, bývalý riaditeľ CIA a bývalý veliteľ koaličných síl v Iraku a Afganistane.

V USA silnie názor, že boj proti terorizmu nasmeroval pozornosť Američanov nesprávnym smerom. Boj proti terorizmu začínajú vnímať ako bremeno, ktoré neumožňuje USA riešiť skutočné a vážne problémy, pred ktorými USA stoja.

Torrey Taussigova z Brookings Institu verí, že 17 rokov americkej vojny proti terorizmu veľmi silne ohrozili zdroje a morálku v USA. Boj proti terorizmu obmedzoval možnosti a ciele americkej zahraničnej politiky v iných oblastiach. Dnes pre USA predstavujú najväčšiu výzvu nie teroristi, ale iné štáty. Pokiaľ USA bojovali proti terorizmu, stratili svoju technologickú prevahu pred Čínou a Ruskom. Podľa Torrey Taussigovej sú momentálne USA na ústupe a stratili líderstvo i pozíciu svetovej veľmoci č. 1.

Mnohí americkí odborníci sú frustrovaní z toho, ako sa situácia vo svete vyvinula. Barbara Waltersová z Kalifornskej univerzity v San Diegu poukazuje na skutočnosť, že chaotizácia celých oblastí Blízkeho východu, Afriky a Ázie prináša negatívny dôsledok v podobe rozmachu terorizmu. USA vo vojne proti terorizmu bojujú už 17 rokov a minuli bilióny USD. Terorizmus sa však USA zničiť nepodarilo a negatívny postoj k USA silnie v mnohých krajinách sveta. K podobnému úsudku dospel aj Vikram Sing z Centra americého progresu.

Ako sa stavia k daným faktom Rusko? Pripomíname, že dňa 11.9.2001, keď prišlo k útoku v New Yorku, ruský prezident Vladimír Putin telefonoval vtedajšiemu prezidentovi Georovi Bushovi a ponúkol mu spoluprácu a podporu v boji proti terorizmu. Američania ponuku Ruska de facto odmietli, takže sa vzťahy medzi oboma krajinami začali rozvíjať inakšie. Momentálne v Sýrii situácia vyústila do stavu, že Rusko a USA dbajú o to, aby sa nestretli v priamej konfrontácii, obe z veľmocí však riešia vlastné geopolitické úlohy a predstavy.

V posledných mesiacoch sme však svedkami situácie, že americkí partneri začínajú byť rozčarovaní z celkového vývoja situácie. Američanom sa nedarí, čoraz častejšie musia svoje plány revidovať a potvrdzuje sa tak, že ruské expertízy o tom, že sa situácia bude vyvíjať v americký neprospech sa ukazujú byť správne. Američania sa nepoučili na vlastných chybách a ešte prednedávnom dokonca tvrdili, že ISIS je pre USA oveľa menej nebezpečný ako Rusko. Teraz sa pokúsme nebrať do úvahy tvrdenia viacerých ruských expertov, ktorí jednozančne vnímajú ISIS ako zástupnú armádu USA, ale sústreďme sa na fakt, že Američania považovali demokratické a kapitalistické Rusko (nie totalitný ZSSR) za väčšiu hrozbu pre USA ako teroristickú bandu ISIS, ktorá rozvrátila Irak i Sýriu. Takúto zvrátenú predstavu “amerických partnerov” ani netreba viac špeciálne komentovať.

Predstavitelia protitrumpovských amerických elít odmietajú všetky predstavy iných štátov, okrem vlastných predstáv. V ich predstavách figurujú USA ako veľmoc,  všetky ostatné štáty sú tu len kvôli tomu, aby americké predstavy plnili a USA poslušne slúžili. A v predstavách týchto elít sa momentálne udomácnila ďalšia chybná predstava a tou je konštatovanie, že “Čína a Rusko sú strategickými protivníkmi USA”. Už raz americké elity vsadili na “zlého koňa” a rozhodli sa využiť “boj proti terorizmu” na presadzovanie vlastných záujmov v svetovej politike. Doplatili na to stratou medzinárodnej prestíže a prestali byť svetovou veľmocou č. 1. Dôsledkom tohto amerického omylu v podobe “protiteroristickej operácie podmienenej udalosťami z 11.9.2001”  je vznik multipolárneho sveta.

Netreba zabúdať ešte na ďalší nepríjemný fakt, s ktorým americkí experti pri plánovaní svojej vojny proti terorizmu akosi nerátali. Podarilo sa im síce zničiť prosperujúce krajiny arabského sveta (Sýria, Irak, Lýbia, Afganistan existuje možnosť útoku na Irán), čiastočne ovládnuť cez proamerické nastrčené elity zdroje týchto krajín a snažia sa tieto krajiny využiť vo svojej hybridnej vojne proti Rusku.

Chaotizácia  arabského sveta má však negatívny dopad v skutočnosti, že teroristické hnutia sa postupne vymykajú spod kontroly a začínajú predstavovať čoraz väčšiu bezpečnostnú hrozbu pre USA a Európu. Európa je v podstatne horšej situácii ako USA, (podpora amerických plánov v minulosti  môže stáť Európu príliš veľkú cenu v podobe masívnych etnických a náboženských požiarov a konfliktov v podobe “radikálni moslimovia vs. sekularizovaná európska spoločnosť”), no podľa slov amerických bezpečnostných expertov od roku 2001 hrozba tvrdého útoku voči USA zo strany moslimských teroristov takisto výrazne vzrástla.

Takže bilióny USD použité na boj proti terorizmu možno zarátať do kolónky straty, uvedené financie bolo možné podstatne lepšie použiť pri plánovaní udržania americkej technologickej supremácie vo vojenskej sfére, ktorá sa momentálne skončila. Takisto uvedené bilióny USD bolo možno vhodnejšie použiť do rozvoja americkej infraštruktúry a ozdraveniu americkej ekonomiky, ktorá sa určite nenachádza v dobrej kondícii. Nehovoriac o tom, že Európa začína vnímať USA ako nedôveryhodného partnera, ktorý vykonáva netransparentné kroky v ekonomickej oblasti, vyvíja nátlak na Európu v bezpečnostnej oblasti a núti Európu podporovať USA, aj keď je to pre štáty EÚ v každom ohľade nevýhodné.

Rozpory medzi USA a EÚ ale vnímajú Rusko a Čína ako skutočnosť oslabovania Západu a potvrdenie skutočnosti, že USA sa čoraz viac izolujú.