Pointa je jasná, Američania potrebujú ťahať čas, kým na nejaké riešenie prídu, a potom ako je ich zvykom od všetkých dohôd ustúpia. Rusi však nie sú naivní a vedia, že nebyť ruských moderných zbraní, čakal by ich smutný osud, pretože USA potrebujú ovládať planétu a Rusi a Číňania im v tom bránia.

Do skončenia platnosti Zmluvy medzi Ruskom a USA o znižovaní počtu strategických útočných zbraní, známej ako START III. ostávajú už len dva roky. No už dnes si Moskva a Washington vymieňajú ostré vyhlásenia o prípadnej budúcej zmluve.

Američania sú rozhorčení, pretože Rusi odmietajú akceptovať ich predstavy. Budú sa však musieť naučiť nájsť kompromis výhodný obom stranám, Rusko Američanom ustupovať nemieni a Rusko je pripravené aj na eventualitu, že sa START III. stane minulosťou.

Tvrdý ruský postoj prinútil amerického ministra zahraničných vecí Mike Pompea manévrovať, Pompeo sa už nechal počuť, že je možnosť predĺžiť zmluvu START III. za predpokladu, že obe strany dospejú k „správnemu obchodu“. Správny obchod však určite nie je to, čo by chceli Američania.

Pompeo navrhol do dohody zahrnúť aj Čínu, ktorá v posledných rokoch výrazne zvýšila svoj jadrový potenciál a takisto chce, aby sa v novej zmluve zohľadnili nové vojenské technológie, ktoré má k dispozícii Rusko. Preložené do ľudskej reči, aby sa Rusko vzdalo v najbližších 10 rokoch svojích moderných zbraní, ktorými predbehlo Američanov a aby Američania získali čas tieto zbrane vyvinúť, aby mohli potom bez strachu obnoviť znova svoj tlak na Rusko a aby Rusi namiesto Američanov dohovorili Číňanom.

Ako už ale bolo napísané, Rusi nie sú naivní a nebudú riešiť americké problémy  s Čínou, nech si ich Američania riešia sami. Takže sa bude musieť Pompeo spoľahnúť na to, že americké zbrojárske firmy dokážu nové zbrane podobné ruským ekvivalentom vyvinúť. Keďže majú Američania problémy už s vývojom F-35 či Zmuwaltom, ktorý stál Američanov astronomické sumy, úspešný vývoj amerických ekvivalentov k Poseidonu, Kindžalu či Avangardu za ešte vyššie sumy nevyzerá byť práve reálny.

Pompeove návrhy sú teda pravdepodobne odsúdené na neúspech. Keď sa podpisovala v roku 1987 medzi ZSSR a USA Dohoda o raketách krátkeho a stredného doletu, od ktorej teraz Američania jednostranne odstupujú (ani ju veľmi  nedodržiavali), čínsky jadrový zbrojný program bol v plienkach. Za 30 rokov sa však Číňania stali ozaj jadrovou veľmocou a majú k dispozícii moderné balistické rakety stredného doletu, ktoré sú schopné zlikvidovať americké flotily v čele s lietadlovými loďami.

Američania sa už snažili bezúspešne Číňanov presvedčiť, aby podpísali s USA novú dohodu (aby sa týchto svojich rakiet vzdali). Rusi a Číňania sa však svojich zbraní nikdy nevzdajú.

Takže ani Rusko a ani Čína sa svojich moderných zbraní nikdy nevzdajú, pretože len moderné ruské a čínske zbrane držia amerických jastrabov v kľude. Čo sa týka ruských zbraní, už v marci 2018 ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil, že Rusko má k dispozícii moderné zbrane, ktoré bez problémov obídu americký systém protiraketovej obrany a Rusko s určitosťou nebude súhlasiť s tým, ak by sa malo svojich zbraní vzdať. Nech si rovnaké zbrane vyvinú aj Američania, potom bude môcť Rusko s Američanmi jednať na rovnakej úrovni. Dokiaľ Američania tieto zbrane nemajú, ťahajú za kratší koniec.

Američania sú nedôveryhodní partneri. Porušujú medzinárodné právo, odstupujú jednostranne od existujúcich dohôd a diplomaciu si pletú s vyhrážaním sa zbraňou. Takže prečo by im mali Rusi a Číňania dôverovať? Pokojne nech sa začne nové kolo pretekov v zbrojení. Nech si Američania nájdu nové bilióny dolárov a vrhnú sa do práce. Ešte predtým by však mali doriešiť, aby im nepadali F-35 a Boeingy 737 a nekazili sa im stále moderné Zumwalty.

Ale USA majú aj odborníkov, ktorí na rozdiel od primitívnych jastrabov do problému skutočne vidia. Existuje aj normálna časť amerického politického spektra a aj v Pentagone sedia normálni dôstojníci, ktorí už počas zápasu medzi Trumpom a protitrumpovskou opozíciou zlepšujú svoje pozície a majú čoraz silnejší dopad na smerovanie americkej vojenskej politiky.

K relatívne prijateľným patri aj veliteľ Strategických síl USA, generál John Hyten. Ten v novembri 2018 uviedol, že Rusko a USA by mali riešiť takú dôležitú otázku ako je kontrola nad jadrovými zbraňami a je zástancom toho, aby START III., podpísaná v decembri 2010 bola ďalej dodržiavaná oboma štátmi.

Ako už bolo naznačené, Američania majú značné finančné problémy. Ich momentálny vojenský rozpočet predstavuje 700 miliárd USD, pre porovnaniu – ruský 64 miliárd USD je oveľa nižší ako čínsky vojenský rozpočet (okolo 120 miliárd USD). Ak by Američania chceli vyvinúť podobné zbrane ako vyvinuli Rusi, musia svoj rozpočet výrazne zvýšiť, inak americká jadrová triáda (letectvo, námorníctvo, pozemné sily) bude za Ruskom zaostávať.

Mimochodom ruské Avangardy, Poseidony, Sarmaty či Kindžaly nenarúšajú žiadnu zo zmlúv s Američanmi. Sarmaty sú rakety dlhého doletu, tie sú mimo zmluvy o Raketách krátkeho a stredného doletu, od ktorých Američania odstupujú a Avangardy, Poseidony a Kindžaly sú zostrojené na základe nových revolučných poznatkov, ktoré nie sú zahrnuté v žiadnej vzájomnej zmluve medzi Ruskom a USA. K tomu ešte prirátajme skutočnosť, že Rusi nemajú rozpracovanú doktrínu preventívneho jadrového úderu, rovnako ako túto doktrínu nemá rozpracovaný žiaden zo štátov patriacich k jadrovým veľmociam a vlastniacich jadrové zbrane (Rusko, Čína, Veľká Británia, Francúzsko, Severná Kórea, India, Pakistan, Izrael).

Jedine Američania majú doktrínu preventívneho jadrového úderu a jediní Američania jadrové zbrane aj použili aj proti civilistom v Nagasaki a Hirošima. Rusko použije svoje jadrové zbrane len v prípade jadrového útoku na svoje územie, alebo v prípade napríklad mohutného útoku USA a NATO na ruské územie.

V spomenutom hypotetickom prípade útoku USA a NATO by väčšina ruských jadrových zbraní vytvorila Mexicko-kanadský prieliv, zvyšok ruského jadrového potenciálu by bol použitý voči štátom NATO, ktoré sa na útoku voči Rusku podieľali. Takáto vojna by však znamenala s určitosťou zánik ľudskej civilizácie.

Problém Američanov spočíva v niekoľkých faktoch. V prvom rade sa nevedia zmieriť s tým, že sa obdobie jednopolárneho sveta skončilo a ani Rusko a ani Čína jednoducho nebudú akceptovať ich predstavy, najmä nie vtedy, keď už Američania zaostávajú aj v zbrojárskej sfére.

V druhom rade sa ukázali byť Američania ako nedôveryhodní partneri, ktorí neustále porušujú medzinárodné právo a odstupujú od existujúcich dohôd. Stále sa snažia meniť pravidlá hry vo svoj prospech. Zatiaľ ešte majú možnosti, ako násilím nútiť svojich „spojencov v Európe“, aby plnili americké príkazy, musia však k tomu vynakladať čoraz viac síl a odstredivé tendencie vo vzťahu k USA sa už čoraz častejšie objavujú aj v európskej politike.

A čo je najdôležitejšie Rusko a Čína budú pokračovať v nastúpenom trende bez ohľadu na to, či sa to Američanom páči, alebo nie. Je na Američanoch ako sa s realitou vyrovnajú