Alexander Chaldej na portáli iarex publikoval zaujímavú analýzu o tom, ako sú Američania nútení v súvislosti s Ruskom hrať vabank, pokračovať v hybridnom konflikte proti Rusku, pretože ak s tlakom proti Rusku prestanú, hrozia im veľké problémy.

Medzi Ruskom 2018 a ZSSR 1940 je toho veľmi veľa spoločného. Aj vtedy a aj dnes bol svet na hrane konfliktu, ktorý zmenil charakter sveta. Aj vtedy a aj v dnes stáli v čele krajiny politici, ktorí mali veľké skúsenosti. Aj vtedy a aj dnes Rusko manévrovalo a získavalo čas a aj vtedy a aj dnes platio tvrdenie “Alebo vydržíme nasledujúcich 10-15 rokov, alebo nás zlikvidujú”.

Mnohí skeptici hovoria – dnešné Rusko, to nie je ZSSR. Dnes je Rusko prehnité. S obyvateľmi ZSSR bolo možné vyhrať vojnu, s dnešnými sa to nedá. Nemajú pravdu. Menia si realitu propagandistickým videním. Aj vtedy bol národ rôzny a aj dne je rôzny. V ZSSR nemali radi kolektivizáciu a rozkulačovanie, dnes kritizujú privatizáciu. Aj vtedy sa NKVD malo čím zaoberať, aj dnes sa FSB má čím zaoberať. No ak zajtra vypukne vojna, Rusi sa určite postavia pred vojenské správy. Hoci dnes nebude až tak veľa Rusov v armádnych jednotkách potrebných, pretože dnes väčšinu vyriešia raketové vojská a toho sa Američania oprávnene boja. V prípade vojny je však zrejmé že väčšina Rusov bude ako v minulosti proti nepriateľovi bojovať a len malá degenerovaná časť sa bude snažiť nepriateľovi slúžiť (vtedy vlasovci, dnes liberasti). Situácia v roku 1940 a 2018 teda ukazuje množstvo podobných znakov.

Väčšina ľudí vníma začiatok vojny so značným oneskorením. Fázy prípravy vojny viacerým unikajú, alebo ich odmietajú prijať. Nechápu, že do vojny sa obyvateľstvo vťahuje postupne. Predkonfliktné štádium a samotné štádium bojových operácii od seba odlišujú, aj keď v skutočnosti ide o rovnaký proces. Konfliktný potenciál v rétorike, to už je príznak skutočnosti, že sa vojna približuje. Myslieť si, že vojna sa začína až vtedy, keď pohraničníci kričia do vysielačiek že vidia tanky, ktoré si vynucujú prechod cez rieku, útočiacu pechotu a nad hlavou im hučia eskadry bojových lietadiel – to je svedectvo, že niekto nepochopil, aké sú štádia vojny. Prvým príznakom vojny je už to, keď sa niekto rozhodne spôsobiť nám škodu.

Dnes sa Rusko stretáva s brutálnou eskaláciou tlaku zo strany USA. Mnohí nechcú veriť, že ide o hybridnú vojnu a vnímajú americké kroky ako primitívne kovbojské gestá, ktoré sa neskôr ukážu byť rovnako falošné, ako falošné tehotenstvo. O Američanoch si však netreba robiť ilúzie, v mentalite amerických politikov je riešiť problémy silou. Americkí politici išli vždy za svojim cieľom a vždy riešili svoje problémy vojnou, dejiny USA sú dejinami neustálych útočných konfliktov. Konflikt s Ruskom je len časťou problémov, ktoré pred americkými elitami stoja, Rusko im však robí najväčšie problémy, ktoré musia riešiť.

Ešte prednedávnom Američania ironicky hovorili o Rusku a o jeho sile a potenciáli. Obdobie posmeškov a irónii sa skončilo. Putin od svojho nástupu do funkcie prezidenta Ruska marí americké plány, takže Američania prikročili k ultimátam, propagandistickej vojne s cieľom v očiach zombifikovaného obyvateľstva totálne dehumanizovať Rusko. Rusko sa z americkej strany stretlo už aj s diverznou vojnou a ďalším krokom  môže byť priamy vojenský konflikt. Američania však vidia, že momentálne nie je možné vstúpiť s Ruskom do konfliktu tak, aby neboli z povrchu zemského USA totálne vymazané, preto sa snažia predlžovať existujúcu fázu. Do hry čoraz silnejšie vstupujú ekonomické sankcie, snahy zbaviť Rusko spojencov, pracujú na negatívnom image Rusko vo svete a snažia sa zbrzdiť pomocou ekonomických sankcií technologický vývoj Ruska.

Ako sa má Rusko stavať k sankciám, ktoré iniciuje americký Kongres? Ide o blufovanie, alebo o realitu? Pozrime sa na to bližšie.

Kongres USA prijal voči Rusku zákon o 6 bodoch, ktorý determinuje ďalšie kroky USA vo vzťahu k Rusku.

1. Vytvorenie protiruskej agentúry v štatúte národného centra na boj proti ruskej hrozbe. Ročný rozpočet je 250 miliónov USD

2. Zákaz obchodovať s ruskými bankami so štátnym podielom akcií. Zákaz sa netýka bánk typu Alfa banka, ktorých sa žiadne represie nedotýkajú, pretože v čele Alfa banky stoja členovia 5. kolóny lojálni k USA. Američania tak demaskovali časť svojich agentov v Rusku

3. Zákaz transakcií s ruskými eurobondmi. Zákaz predávať v USD a eurách. To je jednoznačným útokom proti Rusku na všetkých frontoch.

4. Označenie Ruska ako štátu, sponzorujúceho terorizmus. Tento zákon má zabrániť Európanom nájsť platformu pomocou ktorej by mohli rokovať s Američanmi o otázke zrušenia sankcií proti Rusku. Pritom jediným štátom, ktorý sponzoruje terorizmus sú samotné USA, ktoré v arabskom svete vytvorili a financovali ISIS a iné teroristické bandy, v rozpore s medzinárodným právom sa nachádzajú na území Sýrie a a pod.

5. Zákaz transakcií s ruskými federálnymi úverovými dlhopismi v USD pre investorov z USA.

6. Začiatok novej propagandistickej kampane zameranej na kompromitáciu Vladimíra Putina pod všeobecným názvom “Aktivácia hľadania Putinových aktív na celom svete”.

Americkí neoconi tak označili Rusko ako svojho nepriateľa a vytvárajú nové štruktúry na boj proti Rusku. Otvorene personalizovali hlavu svojich nepriateľov – je ním Vladimír Putin. Proti Putinovi je smerovaný celý americký útok, útok na Putina vedú všetci od ministra zahraničných vecí po Pentagon 12 mesiacov v roku. Sankcie sú jednou z foriem hybridnej vojny, ktorú Američania voči Rusku vedú. Američania sú národ systematikov a všetko riešia systematicky, vytvárajú štruktúry.

Momentálne USA a Veľká Británia tlačia na Rusko s cieľom, aby Rusko pustilo kvôli vymyslenej afére Skripaľovcov inštruktorov NATO, USA a Veľkej Británie do svojich strategických závodov, alebo začnú platiť všetky sankcie. Sankcie majú podľa Američanov a Britov zabezpečiť totálnu izoláciu Ruska vo svete. Američania a Briti sú presvedčení, že Rusi majú len dve možnosti.

Podľa prvej možnosti pustia inšpektorov USA, NATO a Veľkej Británie do ruských závodov. Podobne aj Saddám a Asad pustili cudzích inšpektorov do svojich závodov, k vojne však napriek tomu prišlo. Nerobme si o Američanoch ilúzie, aj v Urjupinskej pekárni by našli dôkazy o existencii ruských biologických zbraní, rovnako ako tvrdili, že našli zbrane hromadného ničenia v Iraku, čo sa neskôr potvrdilo ako totálne klamstvo. Ak Rusko pustí západných inšpektorov do svojich závodov, v amerických hlavách to bude dôkazom, že tlak na Rusko je úspešný a preto treba tlak ešte viac zvyšovať.

Ak Rusi inšpektorov USA, NATO a Veľkej Británie do vybraných ruských závodov nepustia, bude to znamenať, že sa môže rozohrať mediálny cirkus mainstreamových médií a obohraná pesnička protiruských útokov sa ešte viac zintenzívni. Stále platí to čo svojho času hovoril nacistický minister propagandy Goebbels, ktorý uviedol že “1000x opakovaná lož sa stane pravdou”. Rusko nepustilo inšpektorov? To znamená že je sponzorom terorizmu a bude potrestané.

Už teraz sa pripravuje v západných mainstreamových médiach cirkus v podobe “bohatstvo Putina”, aby pred Rusmi vykreslili Putina za boháča, ktorý predčí svojím bohatstvom Rotschilda. Robili to už v minulosti – stačí si spomenúť na klamstvá v podobe informácii, že Caucescu, Saddám, Kaddáfi alebo Janukovyč mali doma zlatú toaletu i kohútiky v kúpeľni a pod. Podľa Američanov stačia 2 mesiace takejto mediálnej kampane a väčšina ľudí bude tvrdiť, že niečo na tých útokoch voči Putinovi bude pravda, pretože už o tom všetci hovoria.

Američania však majú jeden problém. Preceňujú svoje možnosti. Sú presvedčení, že sú Terminátorom, že ich nemožno eliminovať, v tom sa však mýlia. Forma riešenia ich problémov – to je brutálny útok. Najlepšie na slabších, ktorí majú obmedzené možnosti brániť sa. Ultimátum. Sankcie. Manipulácia. Klamstvá. Vraždenie. Toto sú atribúty americkej zahraničnej politiky. Má význam debatovať s niekým kto chce ísť do konfrontácie? Nemá. Putin svojho času povedal, “Ak je bitka nevyhnutná, treba udrieť prvý”. Na toto by Američania nemali zabúdať, rovnako ako na skutočnosť, že “Rusko vojny nezačína, Rusko  vojny ukončuje”. Svoje o tom by mohli v posledných 200 rokoch povedať aj švédsky panovník Karol XII., Napoleon či Hitler. Kto s mečom do Ruska prišiel, mečom aj zahynul. Rusko je veľmoc a bude aj ako veľmoc reagovať, s tým musia neoconi rátať.

Existujú dvaja známi americkí analytici, ktorí definovali americkú zahraničnú politiku na sklonku 20. a začiatku 21.storočia. Sú nimi nedávno zosnulý Zbigniew Brzezinski a zakladateľ spoločnosti Stratfor George Friedman. Brzezinski a jeho kniha Veľká šachovnica sú všeobecne známejšie ako Friedman a jeho agentúra, Friedman je súčasným analytikom, Brzezinskeho éra sa už doslovne aj politicky skončila.

George Friedman je autorom knihy “Nasledujúcich 100 rokov. Prognózy udalostí 21.storočia”. Podľa Friedmana sa v v 21. storočí definitívne skončí európska éra a začne sa americká éra. Inými slovami, 21. storočie bude storočím dominancie USA, ktoré budú vďaka svojej ekonomike a najvyspelejším technológiám kontrolovať svetové oceány a budú ovládať aj vesmír. Pre našu budúcnosť bude príznačné zastavenie rastu a neskôr úbytok celosvetovej populácie a nástup nových mocností: Turecka, Japonska, Poľska a Mexika. 21. storočie poznačí súperenie o regionálnu i celosvetovú nadvládu a jeho vyústením bude svetový konflikt v polovici tohto storočia. Jeho víťazom budú USA a Poľsko. Friedman, na rozdiel od mnohých iných odborníkov, je presvedčený, že Rusko čaká už v krátkom čase kolaps a ústup z medzinárodnej scény, a podobnému osudu sa nevyhne ani Čína.

Podľa Friedmana sa už končí vojna USA proti moslimskému svetu a nový konflikt je blízko. Rusko sa snaží obnoviť svoju silu a dostáva sa preto do konfliktu so záujmami USA. Rusko sleduje vlastné geopolitické ciele, USA sa snažia brániť posilneniu Ruska. Rusko však v konečnom dôsledku nemôže zvíťaziť nad USA, pretože Rusko má hlboké vnútorné problémy,  jeho populácia klesá a Rusko má nevhodnú infraštruktúru. Nová 2. Studená vojna, ktorá medzi Ruskom a USA podľa Friedmana vypukla sa teda skončí porážkou Ruska, pretože Rusko už nie je tak silné, ako bolo v čase existencie ZSSR. Rusko znova padne a rozdelí sa na viacero menších štátov, ktoré budú kontrolované zo zahraničia.

Friedman jednoznačne za najväčšieho súpera považuje Rusko. Čína problémom nie je, podľa Friedmana sa  nachádza v izolovanom postavení, na severe hraničí so Sibírou, na juhu s Himalájami, väčšina obyvateľstva žije na východe krajiny, stred a západ sú ľudoprázdne. Čína nie je silnou morskou veľmocou, čínske loďstvo značne zaostáva za americkým a ruským loďstvom, podľa Friedmana mohutné americké loďstvo dokáže kontrolovať Čínu. V najbližšom období podľa Friedmana nehrozí, že by Čína dokázala vybudovať loďstvo, ktoré by dokázalo konkurovať USA.

Friedman vo svojich analýzach tvrdí, že vždy keď sa Čína začína otvárať svetu, začne ju trápiť nestabilita. Pobrežné oblasti Číny začínajú prekvitať, väčšina Číňanov žijúcich vo vnútrozemí však necíti zlepšenie kvality vlastného života v porovnaní s pobrežnými regiónmi a to vedie k nestabilite a problémom. Veľkým problémom Číny je korupcia, demografická kríza (Číne starne obyvateľstvo), navyše Čína je podľa Friedmana tak úzko ekonomicky prepojená s USA, že USA dokážu uplatňovať svoj vplyv na Čínu.

Pre Friedmana podobne ako pre Brzezinskeho je jednoznačne najväčším nepriateľom USA Rusko. Friedman sa obáva vývoja situácie, pri ktorej by Rusko zosilnelo. Za najväčšiu hrozbu považuje ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý Rusko pozdvihol natoľko, že Rusko začalo Američanom robiť problémy. To že Friedman definuje Rusko ako nepriateľa je jasným dôkazom, že obdobie gorbačovsko-jeľcinovského temna a úpadku sa skončilo. Američania sa však stále snažia využiť všetky možnosti, aby Rusko porazili, pretože ak Rusko porazia, najbližších 100 rokov ich parazitovanie nedokáže nikto zastaviť.

Friedmann otvorene vo svojich prácach aj vysvetľuje prečo Američania začali s riadeným chaosom v islamskom svete. Pre Američanov nie je dôležité víťazstvo v konflikte s moslimami, dôležité je, aby vojna v islamskom svete čo najdlhšie trvala, islamský svet sa rozdrobil a nevznikla islamská hrozba, ktorá by predstavovala nebezpečenstvo pre Izrael. Podobný zákerný postup sa snažia Američania použiť aj proti Rusku, tu sa však obávajú ruského jadrového potenciálu, takže v porovnaní s islamským svetom nemôžu Američania používať natoľko brachiálne prostriedky, aké používajú voči moslimom.

Bez ohľadu na to, čo si Friedmann myslí a aké názory prezentuje, dôležité je to, že Američania nemôžu vo svojom tlaku prestať. Ak prestanú, prerastie im Rusko cez hlavu a to bude znamenať ich  koniec. Američania spravili fatálnu chybu, keď nedokázali Rusko doraziť v 90 rokoch minulého storočia. Snažili sa urputne, Rusko sa však napriek všetkým americkým snahám zachránilo. Dnes sily Američanom ubúdajú, Rusko naopak neustále silnie.

Rusko získalo späť Krym. Američania s tým nemohli nič urobiť, rovnako ako s tým nemohol spraviť nič Západ. Rusko posilňuje svoj vplyv na Blízkom východe, v centrálnej Ázii a úspešne oslabuje americký vplyv v krajinách bývalého ZSSR. Američania sa snažia oslabiť v hybridnej vojne Rusko, od priameho vtrhnutia do Ruska odrádza americké elity len ruská vojenská sila a atómové zbrane. Ak by Rusko atómové zbrane nemalo, očakával by ho osud Lýbie, Juhoslávie či Iraku.

Video si môžete pozrieť tu

Americkí neoconi, ktorí stoja za útokmi voči Rusku však už veľa možností nemajú. V USA silnejú vnútorné problémy, ekonomická, sociálna či demografická situácia je veľmi napätá, moc USA upadá. Kríza USA môže vyústiť do vývoja veľmi podobného, akým prešiel pred takmer 30 rokmi ZSSR, jediné čo by Američanov zachránilo je opätovná porážka Ruska a získanie ruských zdrojov.