Akým smerom sa bude uberať Trumpova politika na Blízkom východe? Pentagon pripravil plán

Washington 1. marca 2017 (HSP/Foto:TASR/AP

Objavili sa prvé informácie o tom, že minister obrany USA James Mattis predstavil Bielemu Domu predbežný plán boja proti ISIS v Iraku a v Sýrii. Pentagon tak splnil úlohu, ktorú mu predložil prezident Donald Trump – do 30 dní od jeho inaugurácie vypracovať plán boja proti ISIS

Detaily dokumentu nie sú verejnosti dosiaľ známe, rovnako ako jeho konceptuálne smerovanie.  Projekt novej americkej blízkovýchodnej reality je však na svete. Šéf zboru náčelnikov štábov USA generál Joseph Dunford potvrdil, že nový dokument obsahuje aj plán boja proti al-Kajde a inými extrémistickými skupinami na Blízkom Východe i na celom svete. Plán počíta so spoluprácou v boji s ISIS aj s inými krajinami, vrátane Ruska.

Podľa The Wall Street Journal  však niektoré tajné informácie uzreli svetlo sveta. Americký denník tvrdí, že Biely Dom vedie rozhovory s Izraelom, Saudskou Arábiou, Arabskými emirátmi, Egyptom a Jordánskom o vytvorení nového blízkovýchodného zväzu, ktorý by dokázal zmeniť regionálnu rovnováhu síl. Podľa Wall Street Journal bude nový blízkovýchodný zväz čímsi nevídaným a pod jeho vplyvom sa ocitne obrovské územie.

Tieto americké vyhlásenia nie sú principiálne ničím novým. Vytvoriť takýto blízkovýchodný spojenecký zväz sa snažil aj Barack Obama, jeho snahy sa však neskončili úspechom. Donald Trump otvorene povedal: “Bojovali sme na Blízkom východe viac ako 17 rokov a utratili sme 6 biliónov dolárov, nezískali sme však nič. To je neprijateľné”.

Od 11.9.2001 USA usilovne bojovali proti terorizmu. Voviedli vojská do Afganistanu i Iraku, obe krajiny sa z toho doteraz nespamätali. Nachádzajú sa v ťažkom vnútropoliticko, vojenskom, ekonomickom postavení. Usama bin Ladin, vodca al-Kaidy bol síce zavraždený, organizácia však naďalej na území Blízkeho východu aktívne funguje.

V júli 2016 Obama musel nechať v Afganistane 8,5 tisíca vojakov ako pomoc pre miestne afgánske vládne ozbrojené zložky. V rokoch 2003 – 2011 bojovala americká armáda v Iraku, zvrhla režim Saddama Hussejnia, v roku 2011 neslávne Američania opustili Irak (dnes v Iraku znova bojujú). V Iraku napriek americkému zásahu posilnili svoj vplyv šiíti a Irán, presadzuje sa kurdský faktor na severe a objavil sa aj ISIS. Postupne sa darí do konfliktu čoraz viac zaťahovať aj Turecko.

Sýrska kríza poukázala na ďalšie dôležité faktory. ISIS vytvorila spoločný iracko-sýrsky front, kvôli ISIS sa de facto zrušili hranice medzi Irakom a Sýriou (územie ovládol ISIS), Irán vstúpil rozhodne do sýrskeho konfliktu, o svoje práva sa začali hlásiť Kurdi – nielen irackí a sýrski, ale aj tureckí. Celý región sa postupne ponára do čoraz väčšieho chaosu a anarchie.

USA pokračujú v podpore sýrskych Kurdov, Turci sa snažia udržať si podporu Ruska. Rusi rozohrali variant, pri ktorom využívajú Turkov ako stabilizačný faktor v Sýrii, o svoje záujmy sa hlási aj Irán. Dnes sa mnohí analytici zaoberajú otázkou, či momentálne udalosti na Blízkom východe sú prejavom nejakého strategického geopolitického plánu, alebo už ide len o geopolitickú improvizáciu Bieleho Domu. Evidentne sa menia aj americko-izraelské vzťahy a americko-iránske vzťahy.

Washington označuje za hlavného nepriateľa ISIS. Boj proti ISIS mienia však Američania použiť ako nástroj k dosiahnutiu ďalších nie práve najjasnejšie identifikovaných cieľov. Netreba byť ale ani prorokom, aby si človek dokázal urobiť plastický obraz o amerických cieľoch, najmä keď sa pozrie na priority krajín Perzského zálivu a USA, ktoré označujú Irán ako “hlavného sponzora terorizmu.”

Plán Pentagonu je jasný – za každú cenu oslabiť koalíciu Rusko-Irán-Turecko a spôsobiť jej rozpad. Američania a Izraelci lákajú najmä Rusko a bývalá hlava Mossadu Efraim Halevy vyzval izraelské úrady v rámci riešenia iránskej otázky nadviazať bližšie vzťahy s Ruskom.

Celkovo však plán Pentagonu ohľadne ďalšieho pôsobenia USA na Blízkom východe nie je podrobnejšie prepracovaný a bude sa korigovať podľa toho, ako sa bude situácia v regióne vyvíjať. Mnoho bude závisieť od toho, či Rusko, Irán a Turecko dokážu udržať svoju alianciu, založenú na navzájom výhodných riešeniach a dohodách. Američania, Saudi, Izrael robia všetko preto, aby túto rôznorodú rusko-iránsko-tureckú koalíciu, ktorú spája len nevyhnutnosť a niektoré spoločné záujmy podrobili takým skúškam, ktoré spôsobia jej pád.

Stanislav Tarasov