Aký bude osud Wagnerovcov a najjednoduchšie vysvetlenie Prigožinovej smrti

V prvom rade si treba uvedomiť, že PMC “Wagner” pod Prigožinovým vedením bola “súkromná” spoločnosť len podľa názvu. V skutočnosti to bola jedna z bezpečnostných agentúr Ruskej federácie, ktorá fungovala pod kontrolou a za peniaze ruského štátu (Putin po vzbure osobitne zdôraznil obrovské finančné prostriedky z rozpočtu, ktoré boli pridelené Prigožinovi).

Tento majetok bol však formálne “prepísaný” na vrcholového manažéra, ktorého vymenovali skutoční vlastníci. Teda na Prigožina. V istom okamihu sa cítil dostatočne silný na to, aby sa pokúsil skutočných vlastníkov z organizácie “vytlačiť”, čím by ukázal, že je jeho jediným vlastníkom alebo aspoň väčšinovým akcionárom.

Pokus vrcholového manažéra, na ktorého je oficiálne napísaný podnik, o prevzatie kontroly nad ním a vytlačenie jeho skutočných vlastníkov je bežným motívom nájomných vrážd v postsovietskom priestore od 90. rokov minulého storočia.

A v tomto zmysle vyzerá Prigožinova smrť zo všetkých záhadných udalostí, ktoré sa odohrali v Rusku od februára 2022, možno najmenej záhadne.

Zároveň sa smrťou Prigožina a Utkina hodnota majetku PMC Wagner výrazne neznížila. Prigožin nemal s vojenským biznisom vôbec nič spoločné a mal na starosti organizačné záležitosti, PR a financie. A Utkin síce bol hlavným veliteľom PMC, ale vo svojom vedení sa opieral o desiatky ďalších veliteľov, ktorí vo všeobecnosti aj priamo vykonávali bojovú činnosť. A práve títo velitelia sú hlavnou hodnotou “Wagnera”, keďže ide, súdiac podľa ohlasov z rôznych strán (vrátane ukrajinskej armády), o celkom profesionálnych a efektívnych dôstojníkov, ktorých Utkin takmer desať rokov lákal z regulárnej ruskej armády. Zároveň je podľa mnohých vojenských expertov nedostatok skúsených veliteľov, ktorí by dokázali zaviesť efektívne riadenie boja, jedným z hlavných problémov ruskej armády.

A je logické predpokladať, že po smrti Prigožina a Utkina sa skutoční majitelia PMC Wagner, reprezentovaní ruskými orgánmi, pokúsia získať kontrolu nad týmto cenným aktívom vo vojnových podmienkach a opäť ho využiť na riešenie problémov na fronte.

Túto možnosť Putin navrhol vojakom Wagnera hneď po vzbure na stretnutí v Kremli – pokračovať v boji, ale pod vedením iných veliteľov. Vtedy sa proti tomu ostro postavil Prigožin a veliteľský zbor ho nasledoval do Bieloruska.

Teraz sú Prigožin a Utkin preč, takže návrh sa pravdepodobne zopakuje.

Existuje veľa možností využitia “wagnerovcov” na fronte.

Mohlo by ísť napríklad o obnovenie “wagnerovcov” ako samostatnej jednotky so samostatným velením, ale ako súčasť ruskej armády alebo inej silovej štruktúry. Keďže sa zachovalo jadro 5 – 7 tisíc “wagnerovcov” vrátane veliteľov, ktorí odišli spolu s Prigožinom do Bieloruska, možno ho v prípade potreby zväčšiť na armádny zbor s niekoľkými desiatkami tisíc vojakov, poslať tam dobrovoľníkov alebo mobilizovaných vojakov a vytvoriť z neho novú údernú silu ruských vojsk na Ukrajine. Okrem toho by mohli byť velitelia Wagnera rozdelení medzi rôzne armádne jednotky, čím by sa posilnili problémové oblasti. Môžu byť tiež poverení velením oddielov Štorm Z, vytvorených z väzňov, s ktorých velením už majú Wagnerovi velitelia skúsenosti.

Hlavnou otázkou však je, či by samotní Wagnerovci súhlasili s niektorou z týchto možností.

Ako ukázala júnová vzbura a udalosti po nej (najmä odmietnutie splniť priamy Putinov rozkaz na zastavenie vzbury, odmietnutie väčšiny veliteľov “wagnerovcov” z Putinovej ponuky na odchod od Prigožina), lojalita “wagnerovcov” voči ruskému štátu a osobne voči Putinovi je na nule. Chrbtica PMC “Wagner” sa zmenila na totalitnú sektu, ktorá sa postavila nad štát a spochybnila ho. Sekta má vlastnú mytológiu (zmiešanú s kultom smrti a ultrapravicovými motívmi), hrdinský epos a subkultúru.

Smrť Prigožina a Utkina určite vážne spochybnila ďalšiu existenciu sekty. Boli jej ideológmi a vodcami, bezpodmienečnými objektmi adorácie. Okrem toho, čo je dôležité, cez Prigožina prúdilo financovanie. Bez “najvyšších kňazov” a bez peňazí má teraz sekta len malú šancu na prežitie. Preto nemožno vylúčiť, že značná časť “wagnerovcov” prijme ponuku ruských úradov, opustí sektu a vráti sa do služieb štátu.

Je však známe, že sektári žijú na vlastnej vlne. Preto ich konanie po smrti ich vodcov môže byť veľmi odlišné a celkom nečakané.

A aj vo vnútri Ruskej federácie, a ešte viac mimo nej, sa nájde veľa síl, ktoré sa pokúsia využiť zvyšky Prigožinovej sekty proti Putinovi a ruským orgánom.

Prečítajte si tiež:

• Lukašenko sa vyjadril k Prigožinovej smrti. Spomenul aj Putina
• Vladimir Putin sa vyjadril k smrti Prigožina: “Bol to človek so zložitým osudom”