Môj profil 
Predplatné
V prvom štvrťroku 2015 podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku úroveň 12,4 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k zníženiu miery nezamestnanosti o – 1,7 p. b. V absolútnom vyjadrení tak bolo bez práce 339 tisíc našincov. Osem z desiatich nezamestnaných už ale kedysi bolo zaradených do pracovného procesu. Pomer medzi nezamestnanými mužmi a ženami bol takmer identický. Muži predstavovali 52 % nezamestnaných Slovákov a zvyšných 48 % tvorili ženy. Analytici Poštovej banky si posvietili na to, ako vyzerá priemerný nezamestnaný Slovák. Čo zistili?
Slovensko stále bojuje s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných. Práve ľudia bez práce dlhšie ako jeden rok sa na celkovej nezamestnanosti podieľali takmer 61 percentami. Dôvodov vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je viacero. Jednou z hlavných príčin je nízka alebo nevhodná kvalifikácia týchto ľudí, ktorá im bráni v uplatnení sa na pracovnom trhu. Ďalším faktorom je skutočnosť, že dlhodobo nezamestnaných nájdeme predovšetkým v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde je celkovo problém nájsť si prácu. Čím dlhšie je totiž človek bez práce, tým ťažšie je pre neho zamestnať sa. Zamestnávatelia sa totiž v prípade týchto ľudí obávajú predovšetkým nedostatku pracovných návykov a preto sa ich prijímaniu vyhýbajú. Z tohto dôvodu tak mnohí Slováci zostávajú bez práce aj niekoľko rokov. Z pohľadu krátkodobej nezamestnanosti mali najväčšie zastúpenie /11,7 %, resp. 39,5 tis./ ľudia, ktorí boli bez práce len do jedného mesiaca.
Až 80 % nezamestnaných už bolo aspoň raz zamestnaných. Najviac ľudí bez práce, ktorí už pracovnú skúsenosť majú, spadá do vekovej kategórie od 30 do 54 rokov. Jedná sa o 186 tis. takto nezamestnaných, čo predstavuje až 69 % z ich celkového počtu. Druhou najpočetnejšou skupinou sú mladí vo veku 15 až 29 rokov so zhruba 16 percentným podielom. Takmer rovnaký podiel ale dosahujú aj 55 a viac roční.
Nie bezdôvodne je v súčasnosti trendom absolvovať štúdium na vysokej škole. Pri pohľade na štatistiky možno predpokladať, že práve vidina lepšej uplatniteľnosti na trhu práce vedie mladých k takémuto rozhodnutiu. V radoch nezamestnaných by sme najťažšie hľadali práve ľudí s vysokoškolským vzdelaním, uvádza analýza Poštovej banky.
Z desiatich nezamestnaných, ktorí už niekedy boli zamestnaní, je zhruba len jeden vysokoškolsky vzdelaný. Takmer dve pätiny Slovákov, ktorí sú bez práce pochádzajú z lavíc stredných odborných/učňovských škôl, ktorí ukončili štúdium bez maturity. V tesnom závese sú aj absolventi s úplným stredným vzdelaním, ktorých počet sa pomaly blíži k hranici 100 tisíc.
Až 6 z 10 nezamestnaných pôsobilo v poslednom zamestnaní v súkromnom sektore. Štvrtina nezamestnaných naposledy pracovala v priemyselnej výrobe. Nejde ale o žiadne prekvapivé zistenie, keďže priemysel je aj naším najväčším zamestnávateľom. Nasledoval veľkoobchod a maloobchod, odkiaľ „pochádza“ 33,5 tis. nezamestnaných, teda 12,4 %. Počet nezamestnaných žien zo sféry veľkoobchodu a maloobchodu je dvakrát vyšší ako počet mužov. Prvú trojku uzatvára stavebníctvo, kde naposledy pracovalo viac ako 28 tisíc nezamestnaných. Drvivú väčšinu z nich pochopiteľne tvorili muži.
Dôvodov pre ukončenie posledného zamestnania bolo viacero. Až takmer tretina nezamestnaných, ktorá už niekedy pracovala, sa ocitla bez práce nedobrovoľne, pre nadbytočnosť. Necelá štvrtina sa stala nezamestnanou kvôli ukončeniu dočasného zamestnania. Z osobných a rodinných dôvodov ukončilo posledné zamestnanie 37,9 tis. nezamestnaných, teda 14 %.
Zo všetkých nezamestnaných (339,0 tis.) je 333,2 tis. tých, ktorí si prácu hľadajú. Sledovanie inzerátov ale nie je, ako by sa mnohí mohli domnievať, hlavným spôsobom po ktorom siahneme. Až 284,5 tis., teda zhruba 85 %, nezamestnaných so záujmom pracovať si totiž prácu zháňalo prostredníctvom príbuzných a známych. Tento spôsob bol najčastejšie sprevádzaný spomínaným sledovaním inzerátov. Približne 263 tisíc nezamestnaných sa spoliehalo aj na úrady práce.
.JPG)
