Ponúkam vám rozhovor s Dagmar Szabó, ktorá má takúto nepríjemnú skúsenosť.

Dobrý deň, pani Dagmar, na úvod nám, prosím vyrozprávajte váš príbeh z UK.

Pekný deň, v tej dobe som bola najšťastnejšia babka. Narodením zdravého vnúčaťa sa nám zmenil život. Pochopí, kto zažil. A potom prišiel jeden katastrofálny deň…

Tomuto však predchádzalo zoznámenie mojej dcéry so sympatickým človekom, francúzsky hovoriacim neangličanom, ktorý pracoval v jednej fabrike viac ako 5 rokov. Jeho rodina žije normálny usporiadaný život, dve jeho sestry sú vydaté za solventných Angličanov. Jeden z nich je aj pomerne vplyvný človek. On býva so svojou matkou. Tento človek ale opustil moju dcéru ešte v tehotenstve, keď sa vnúča narodilo, otec v rodnom liste nebol ani zaznamenaný. Až po dvoch rokoch, čo sa o dieťa vôbec nezaujímal, zrazu sme sa dozvedeli, že sa o dieťa prihlásil cez súd. Nastalo súdne vymáhanie kontaktu s dieťaťom a o rodičovské práva. V priebehu roka a pol sme mali cez 20 pojednávaní. Právny zástupca je veľmi drahý. Cele to vyšlo na sumu cez 50 000 libier. Mali sme šťastie, toto ešte preplatil štát Veľká Británia. O osude môjho vnúčaťa rozhodol súd. Kvôli statusu ilegálneho imigranta chcel dieťa zobchodovať.

Prosím? Zobchodovať dieťa???

Obchod s deťmi vo svete, najmä v západnej časti, funguje. Stačí sa pozrieť na google a nájsť si burza detí. Postsocialistické krajiny si zatiaľ uchovali zo svojej konzervatívnosti aj čosi, čo je prínosom a tak vo veľkej miere sú chránené zákonmi, ktoré tu fungujú a nedovoľujú takéto machinácie s ľudskými osudmi.

Takže biologický otec sa prihlásil zo zištných dôvodov.

Je to tak. Dohodol sa so sociálnou službou, že sa vzdá dieťaťa v prospech štátu a on dostane status rezidenta. Štát predá dieťa do adopcie a on bude mať legalizovaný pobyt v UK. Konečne sme sa v šoku dozvedeli, že žije na falošných dokladoch, poznali jeho skutočnú identitu.

Takže nadviazanie vzťahu bol u neho dobre premyslený kalkul. Vaša dcéra bola teda hnusne zneužitá.

Áno. Prežili sme si peklo! Prihlásil sa o dieťa až vtedy, keď mu hrozila deportácia z UK.

Čo bolo ďalej?

Moje vnúča chceli odobrať a dať, teda predať, do adopcie. Začal sa tvrdý boj o dieťa. Sociálna služba si vždy niečo našla aby sa čo najdlhšie pojednávalo. Najvážnejšie dôvody boli: dieťa je veľmi naviazané na matku, ktorá ho sama vychováva 2 roky. Druhým dôvodom bola fotka z krstu dieťaťa. Označili nás za ortodoxných katolíkov, teda nebezpečných pre dieťa.

Aha, tak katolík je v UK nebezpečný. Predpokladám, že príslušníci iných náboženstiev nie. Pokračujte, prosím.

V stanovisku sociálnej služby bolo na konci malými písmenami napísane: dieťaťu by bolo najlepšie žiť mimo matky. V tom momente sme boli zbalení a ušli z UK. Boli sme upozornení, že nám hrozia 2 roky väzenia pre nerešpektovanie súdu. Súd žiadal návrat dieťaťa. Trvalo to skoro 4 roky. Teraz sme si už právnikov museli platiť sami. Konečne sudkyňa zamietla návrat do Veľkej Británie.

Konečne ste si vydýchli.

Ale len chvíľu. O 14 dní sme dostali zo súdu, že bolo podané odvolanie. To sa pretransformovalo na dovolanie, čo trvalo celý rok. Po tomto právnom úkone súd rozhodol, že dieťa ostáva natrvalo na Slovensku.

Ktorý súd? V UK, alebo slovenský?

Súd na Slovensku.

Zažili ste svoj armagedon. Poznačilo to zdravie celej rodiny. No vy v boji pokračujete. Založili ste občianske združenie Lúč pre dieťa…

Vo svete sa dejú zlé veci. Človek na Slovensku nepochopí hroznú situáciu mamičky v UK, alebo inde na Západe, kde úrady hľadajú zámienku na zobchodovanie dieťaťa. Áno, založila som občianske združenie a snažím sa pomáhať rodičom a deťom aby boli spolu. Na pomoc nešťastným, ktorým neoprávnene odobrali, alebo chcú odobrať v zahraničí dieťa. Snažím sa im dať ten lúč do tmy, dať im návod na nádej. Hlavným problémom týchto ľudí je neznalosť zákonov a jazyková bariéra.

Takže máte právnické vzdelanie?

Mojim právnickým vzdelaním je táto skúsenosť. Verte, že som si naštudovala zákony UK, aj naše a som v úzkom kontakte so schopnými právnikmi u nás, aj v UK. Neváhala som navštíviť aj náš parlament, aby som získala aspoň morálnu podporu.

Po zverejnení rozhovoru budete zavalená otázkami a žiadosťami čitateľov, nedajbože aj podobne postihnutých a stíhaných. Ste na to pripravená?

Pripravená? Áno. Rozhodla som sa pomáhať rodinám v tých najzložitejších situáciách pri záchrane a vrátení do biologickej rodiny alebo blízkym príbuzným . Táto téma je veľmi ťažká a vôbec si verejnosť neuvedomuje, že svet je veľký a má veľa nástrah, na ktoré nie sme pripravení. Žili sme v relatívnom pokoji a bezpečí. Slovenská republika je súčasťou EU, voľného trhu práce, ale nikto našich ľudí nepripravil na nástrahy vonku. Až na mieste zistíte rozdiely v zákonoch, v sociálnom živote detí, rodiny. Doma máme stále vyššie istoty pre rodinu, ako inde.

Dali ste si ťažké predsavzatie.

Uvedomujem si to. Ale na každú činnosť, najmä takúto neziskovú potrebujete peniaze. Momentálne nikde nepracujem a v mojom preddôchodkovom veku je malá nádej si prácu zohnať. Venujem sa len tomuto. Snívam o tom mať agentúru, ktorá by mohla mať zopár sponzorov, aby sme mohli pomáhať čím väčšiemu počtu záujemcov o ochranu ich detí pred úradmi.

Ste teda ochotná aj zverejniť váš kontakt?

Webstránka je verejná, sú tam aj kontakty: https://lucpredieta.com/

Ďakujem za rozhovor! Zaslúžite si úctu a pozornosť sponzorov, pani Dagmar! Držím vám vo vašom poslaní palce, prajem pevné zdravie a pevné nervy!

Ja vám ďakujem, som rada, že sme sa stretli! A ďakujem Hlavným správam, že zverejnili náš rozhovor!