Ako bude hlasovať Slovensko o Poľsku pri “jadrovej zbrani EÚ”?

Slovensko 14. februára 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Slovenská diplomacia vidí stále priestor na dialóg s poľskou vládou, no nechce špecifikovať aký veľký, a ani ako bude hlasovať, keď dialóg zlyhá, píše Euractiv.sk

Ministerstvo zahraničia poslalo na pripomienkovanie predbežnú pozíciu Slovenska k aktivovaniu článku 7 (1) Zmluvy o EÚ voči Poľsku.

Článok popisuje dva procesy, jeden preventívny a druhý sankčný. Európska komisia spustila zatiaľ len jeho prvú, preventívnu, časť. Jej záverom môže byť prijatie rozhodnutia členských štátov, ktoré by hovorilo, že v Poľsku existuje “jasné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu.” Súčasťou tohto rozhodnutia sú aj konkrétne požiadavky drvivej väčšiny ostatných členských štátov EÚ.

Rozhodnutie vyžaduje v Rade 4/5 väčšinu členských štátov. Ak by Poľsko nereagovalo na odporúčania v ňom konštruktívne, tak by to otvorilo cestu k druhej, sankčnej fáze článku 7, odsek 2. V tejto fáze už rozhodnutie od členských štátov vyžaduje jednomyseľnosť (okrem Poľska) a viedlo by k pozbaveniu Poľska členských práv.

Ministerstvo zahraničia a európskych záležitostí SR vypracovalo predbežné stanovisko k aktivovaniu preventívnej fázy článku 7 a poslalo ho do medzirezortného podmienkového konania. Ministerstvo v časti, ktorá má obsahovať slovenskú pozíciu, neuvádza, ako sa Slovensko k prípadnému hlasovaniu postaví.

Píše sa v nej totiž, že EÚ by mala “dôsledne dbať” na rešpektovanie princípu vlády zákona v členských štátoch. “Na druhej strane” však článok 7 označuje “za krajné riešenie, pre prípady, kde zlyhali všetky dostupné možnosti.”

Ako môže dopadnúť hlasovanie?

„V tejto chvíli je predčasné akokoľvek prejudikovať výsledky prípadného hlasovania. Znovu opakujeme, že SR uprednostňuje riešenie založené na vzájomnom dialógu, ktorý ako jediný môže vec vyriešiť v konštruktívnom duchu bez negatívnych následkov na spolupráci v rámci EÚ a zabezpečiť, aby k hlasovaniu o aktivácii čl. 7 Zmluvy o EÚ vôbec nemuselo dôjsť,“ napísal pre euractiv.sk hovorca ministerstva Peter Susko.

Európska komisia naznačila, že je pripravená prehodnotiť postup podľa článku 7, ak by sa do marca 2018, rozhodlo Poľsko osvojiť si odporúčania Komisie.

Spochybnenie súdneho systému členského štátu

Európska komisia v roku 2017 okrem aktivovania článku 7 urobila vo vzťahu k Poľsku ešte dve veci.

Vydala štvrté kolo odporúčaní v oblasti vlády zákona a požiadala Súdny dvor EÚ, aby preskúmal poľský zákon o všeobecných súdoch. Urobila tak preto, že si myslí, že si Poľsko neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv.

Komisia sa tiež súdu pýta, či Poľsko neporušuje článok 47 Charty základných práv, ktoré hovorí o práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

Je to prvýkrát, čo Európska komisia spochybňuje súdny systém členského štátu ako celok pred Súdnym dvorom EÚ. V najkrajnešom prípade môže Súdny dvor EÚ konštatovať, že bol porušený princíp vzájomnej dôvery a prestať uznávať rozsudky poľských súdov. Podľa niektorých právnikov je práve toto skutočnou “jadrovou” pákou,  ktorú EÚ má na Poľsko, keďže nevyžaduje žiadne hlasovanie, na rozdiel od politického postupu v článku 7.

Spomína sa aj menšinový názor, podľa ktorého mohla Komisia aktivovať článok 7 pre Maďarsko a Poľsko dokopy. Tým by sa eliminovala možnosť maďarského veta v prípade hlasovania o sankciách.

Vraj Poliaci nemajú právny štát?

S naštartovaním procesu aktivácie článku 7 Európskou komisiou voči Poľsku otvorene nesúhlasia slovenskí europoslanci Monika Beňová a Branislav Škripek. Stranícky kolega Beňovej, Maroš Ševčovič, má však odlišný názor. Eurokomisár totiž hlasoval za jeho spustenie.

Poslanec Národnej rady Milan Krajniak reprezentujúci hnutie Borisa Kollára Sme rodina vníma slovenské hlasovanie za aktiváciu článku ako hanbu (viac TU). “Hanba Šefčovičovi, hlasoval proti Poľsku. Vraj Poliaci nemajú právny štát? Stalo sa iba to, že vymenili skorumpované súdne elity a začali naozaj stíhať korupciu. A toto sa Bruselu nepáči? Radšej skorumpované elity ale probruselské? Kde je tu principiálnosť a spravodlivosť?,” uviedol Krajniak