Aké tajné zbrane použili USA na únos Madura?

Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino Lopez (vpravo) pozdravuje kubánskeho ministra zahraničných vecí Bruna Rodrigueza Padillu 8. januára 2026 po tom, ako mu bolo udelené ocenenie za Kubáncov zabitých počas americkej operácie na únos venezuelského prezidenta Nicolasa Madura. Foto: Al Jazeera

Tajná zbraň?

Prezident USA nazýva „diskombobulátorom“ akúsi tajnú zbraň, ktorá bola údajne použitá na útok na Venezuelu a zajatie Nicolasa Madura, uvádza denník Vzgľad. Vyhlásil, že kvôli tomuto zariadeniu venezuelské protivzdušné rakety padali hneď po štarte. Je však pravdepodobnejšie, že protivzdušná obrana bola ochromená alebo neefektívna kvôli nízkej pripravenosti a disciplíne venezuelských protilietadlových operátorov a vysokej zručnosti amerických leteckých síl. Preto je treba Trumpove slová vnímať skôr ako pokus o vtip – „discombobulator“ je aj názov fantastického zbrane z počítačovej hry v žánri fantasy „World of Warhammer“. Omnoho zaujímavejšie sú však iné úniky informácií. Napríklad istý venezuelský vojak uviedol, že Američania použili nejakú zbraň, ktorá vyvoláva veľmi silnú zvukovú vlnu, bolesť hlavy, krvácanie z nosa a zvracanie, a pri pitve mŕtvych boli zistené poranenia vnútorných orgánov a čriev. Podľa slov nemenovaného venezuelského svedka sa to všetko stalo až po vylodení amerických špeciálnych jednotiek. Potom sa do veci zapojili americkí vojenskí blogeri, ktorí vyhlásili, že uvedené škody venezuelským vojakom spôsobili systémy na báze akustických diel LRAD (Long Range Acoustic Devise – akustické zariadenie s veľkým dosahom) a mikrovlnné žiariče ADS (Active Denial System).

Okruh sa zužuje

Samozrejme, hoci je vo všeobecnosti jasné, ako sa opisované udalosti odohrali a prečo venezuelská ochrana nemohla nič urobiť, niektoré podrobnosti zostanú na dlhú dobu utajené. Ale niektoré domnienky stojí za to vysloviť – aspoň preto, aby sme pochopili, aké prekvapenia nám môže budúcnosť pripraviť. Najskôr by sme mali škrtnúť ADS a akékoľvek deriváty tohto bezpečnostného systému. Mikrovlnné žiarenie totiž tak nefunguje – spôsobuje bolesť na koži, pocit popálenia a v krajnom prípade vedie k zrážaniu bielkovín. V zásade je to ľahké uhádnuť, keď sa pozrieme na to, čo takéto vlny robia s jedlom v mikrovlnnej rúre. ADS sa už dlho používa v USA na ochranu rôznych objektov, tieto žiariče sú preskúmané a ich účinok tiež. Navyše sú veľké a vyžadujú veľa elektriny, a ich účinok je cielený – zasahujú cieľ, na ktorý sú nasmerované. Vo Fuerte-Tiuna boli stovky vojakov a mikrovlnné systémy by na nich sotva mali podobný účinok. Silné žiariče USA a Veľká Británia teraz testujú, aby bojovali s dronmi, ale do vrtuľníka sa jednoducho nezmestia. Omnoho zaujímavejšie sú možnosti akustického pôsobenia.

Maduro pred federálnym súdom povedal, že je nevinný

LRAD v základnej verzii je jednoducho výkonný akustický žiarič, ktorý spôsobuje človeku bolesť zvukovým tlakom. Na tejto zbrani nie je nič tajné, predáva sa dokonca na voľnom trhu, napríklad na ochranu obchodných lodí pred pirátmi. A tiež potrebuje elektrinu. A ešte poznamenajme, že hoci „akustika“ pri niektorých frekvenciách môže u človeka vyvolať nevoľnosť, strach, dezorientáciu v priestore a možno aj zvracanie, nemôže spôsobiť poranenie vnútorných orgánov. Aspoň ak je cieľ vzdialený niekoľko desiatok metrov – a tieto príznaky sa tiež pripisujú tejto zbrani. Napriek tomu je možné vytvoriť konzistentnú verziu toho, ako mohla byť „akustika“ použitá v prípade Venezuely.

Ako prebiehal útok?

Je známe, že infrazvuk (nízkofrekvenčný zvuk, ktorý ucho nepočuje) môže mať na organizmus utlmujúci účinok. Hlasný silný zvuk môže spôsobiť bolesť. Rýchly útok na úkryt Madura a malý počet vojakov, ktorí vykonali únos, vylučuje použitie štandardných zariadení LRAD. Tu je však potrebné spomenúť, ako prebiehal boj na základni Fuerte Tiuna. Američania podporovali svoju špeciálnu jednotku zo vzduchu, nepretržite ostreľujúc venezuelské jednotky z vrtuľníkov MH-60M DAP pomocou riadených 70-mm rakiet Hydra a šesťhlavňových guľometov, možno aj iných palubných zbraní. Ak porovnáme video s vrtuľníkmi, ktoré ostreľovali pozemné jednotky Venezuelčanov, a satelitné fotografie z miesta boja, je jasné, ako fungovali. Niekoľko vrtuľníkov „krúžilo“ v blízkosti budov obsadených strážou, po jednom útoku na cieľ sa vzdialili, aby umožnili útok ďalšiemu vrtuľníku, a potom sa vrátili na bojovú dráhu, akoby lietali v kruhu. A na časti tohto kruhu vzdialenosť od nepriateľa umožňovala použiť akustické žiariče. Zároveň skúsenosti s používaním policajných akustických diel sú také, že pre nositeľa dela a ľudí, ktorí sa nachádzajú za ním nie je nebezpečné, ale pre tých, na ktorých je namierená jeho anténa, je nebezpečné do vzdialenosti desiatok metrov. A výška, z ktorej americké vrtuľníky útočili na brániacich sa Venezuelčanov, bola práve okolo sto metrov. Ak boli vrtuľníky vybavené nejakými akustickými prostriedkami pôsobenia, možno predpokladať nasledovné: vrtuľník najprv zaútočil na venezuelských vojakov raketami, potom, keď sa priblížil, guľometmi, a na konci útoku, v najnebezpečnejšom momente, mohol „zasiahnuť“ ležiacich vojakov nepriateľa akustickou vlnou. Tá mohla spôsobiť bolesť, zabrániť streľbe a celkovo, spolu s panikou neskúsených vojakov, ktorí sa ocitli pod náhlym a profesionálne vykonaným útokom zo všetkých strán, mohlo všetko vyzerať tak, ako to opísal venezuelský svedok. Ale nedošlo by k žiadnym poraneniam vnútorných orgánov. Napriek tomu by sa mohli vyskytnúť smrteľné účinky opísané svedkom. Vyvstáva otázka, ako bola zabitá časť venezuelských vojakov, u ktorých sa neskôr našli vyššie opísané zranenia, keďže s akustikou to nemá nič spoločné. Na jednej strane je to akoby všetko jasné – rakety Hydra použité Američanmi majú bojové hlavice, ktoré vybuchujú vo vzduchu bez nárazu na zem alebo prekážku. To maximalizovalo rádius poškodenia a zranenia, ktoré spôsobili smrť vojakov sa dajú úplne vysvetliť tlakovou vlnou. Ale Hydra má maximálny rádius poškodenia tlakovou vlnou 10 m a úlomkami 50 m. V jednom bloku je 19 rakiet, MH-60 zvyčajne nesie jeden alebo dva bloky. V skupine palebnej podpory bolo štyri alebo päť vrtuľníkov. Venezuelskí vojaci neboli na jednej pozícii, ale boli rozptýlení po stanovištiach a priestoroch vojenskej základne, preto by bolo mimoriadne ťažké zasiahnuť ich niekoľkými salvami. A Američania by mali na to zrejme málo rakiet. Ešte menej ich bolo, ak časť vrtuľníkov niesla a používala riadené rakety Hellfire. Tu možno urobiť dva závery:

Po prvé, americké špeciálne jednotky mohli použiť úderné bezpilotné lietadlá (BPL) typu LUCAS – americký klon iránskeho Šahídu-136“ alebo ruskej „Geránie-2“. Možno, že útok zo vzduchu bol kombinovaný – bezpilotné lietadlá aj vrtuľníky. Ďalšia možnosť, ktorá by vysvetľovala špecifickosť smrteľných zranení Venezuelčanov predpokladá, že Američania mohli prijať do výzbroje verziu „Hydry“ s objemovo-detonujúcou (vákuovou) bojovou hlavicou, ale snažia sa to utajiť (oficiálne takéto bojové hlavice pre „Hydru“ neexistujú). V takom prípade by vojaci, ktorí sa skrývali za stenami budov, mali práve takéto zranenia. Objemovo-detonujúca munícia zasiahne živú silu aj v tomto prípade. Rovnaké bojové hlavice mohli byť použité na BPL LUCAS. Nakoniec je známe, že na báze „Hydry“ v USA bola vytvorená malá raketa s laserovým navádzaním na zasiahnutie lacných a masových vzdušných cieľov. Ak predpokladáme použitie podobnej zbrane, Američania mohli identifikovať malé skupiny Venezuelčanov a jednotlivých vojakov, ktorí strieľali zo zeme, a zasiahnuť ich raketami, pričom stačilo vystreliť doslova jednu raketu a umiestniť ju presne do cieľa. V tom prípade by rakiet bolo dosť. To všetko sú, samozrejme, špekulácie. Avšak, riadiac sa princípom „nie je dymu bez ohňa“, možno z toho, čo sa stalo, vyvodiť isté závery.

Žiadne sci-fi?

Podľa portálu Al Jazeera mohla byť škála použitých zbraňových systémov ešte širšia. Neexistuje žiadna overená definícia konkrétneho pojmu „discombobulator“. „Tieto pojmy nie sú technické a zdá sa, že sa používajú ako politické označenia existujúcich nástrojov,“ povedal pre portál bruselský vojenský a politický analytik Elijah Magnier. Podľa neho najpravdepodobnejší názor je, že „tento termín sa vzťahuje na skupinu známych nekinetických nástrojov, nie na nové zariadenie.“

Trump prehovoril o podrobnostiach únosu venezuelského prezidenta Madura

Môžu to byť kybernetické narušenia zamerané na veliteľské siete alebo cielené kinetické údery proti anténam, relé a senzorovým uzlom a lokalizované vypnutie energie. Pre pozorovateľov na mieste by to vyzeralo ako systémy, ktoré náhle „nefungujú“, povedal Magnier. Je však vysoko nepravdepodobné, že by za takéto ovplyvnenie zariadení bolo zodpovedné akustické zariadenie, dodal. „Správy hovoria, že venezuelské protivzdušné systémy ruskej výroby zlyhali, čo by mohlo znamenať, že neboli dobre integrované alebo pripravené. K tomu môže dôjsť v dôsledku elektronickej vojny, potlačenia uzlov a kybernetických útokov bez potreby akéhokoľvek sci-fi vysvetlenia. Videli sme to v Sýrii v prípade ruských zbraní pred izraelskými útokmi. Zvuková zbraň mohla ovplyvniť vojakov a strážcov. Ak ľudia mali počas razie v Caracase fyzické symptómy, neznamená to, že bola použitá nová „zvuková zbraň“. Tieto účinky mohli pochádzať z tlakovej vlny, oslepujúcich granátov alebo iných bežných prostriedkov na dezorientáciu,“ povedal Magnier. „Neexistujú žiadne verejné dôkazy o novom type zbrane.“

A aké sú závery?

V prvom rade je dôležité zdôrazniť, s akou intenzitou Američania vykonávajú svoje nájazdy – všetko sa vyvíja rýchlejšie, ako stihne reagovať obrana. Po začatí útoku už neexistuje organizovaný odpor – existuje len ohniskový odpor a brániaca sa hŕstka vojakov bez velenia sa už nedokáže postaviť útočníkom. Druhá vec je, že paľba z vrtuľníkov môže byť podporená ťažkými údernými dronmi, napríklad analógmi ruských „Geránií“. Je taktiež možné masívne použitie desiatok malých riadených rakiet z vrtuľníkov, ako aj použitie objemových výbušných bojových hlavíc, pred ktorými je zbytočné sa skrývať za prekážkami či v zákopoch atď.

Okrem tradičných zbraní je možné použiť aj netradičné prostriedky, ktoré oslabujú schopnosť vojakov na zemi viesť presnú paľbu alebo reagovať na zmenu situácie – napríklad infrazvuk alebo slzotvorný plyn, ako to bolo vo veľkom meradle používané vo Vietname. Alebo všetko naraz.

Všetko toto budú musieť špeciálne jednotky v budúcnosti zohľadniť pri príprave obranných operácií. V akcii Američanov nie je teda nič tajomného ani nepochopiteľného. Išlo jednoducho o kvalitne pripravenú špeciálnu operáciu, nič viac.

Prečítajte si tiež

• Trump sa na zajatie Madura pripravoval mesiace
• Pri zatknutí Madura použili americké jednotky záhadnú zbraň
• Dôsledky amerického únosu Madura pre svet a Ukrajinu