Ak sa Krajniak nedostane do druhého kola, čo je takmer isté, Sme rodina bude rokovať o podpore Mistríka

Bratislava 21. januára 2019 (HSP/Foto:Kombosníka)

Voľba budúceho prezidenta bude mať mimoriadny význam pre charakter štátu a vývoj Slovenska v budúcnosti. Zhodli sa na tom predstavitelia opozičných strán v diskusii televízie TA3 V politike. Hlásia sa tiež k tomu, aby demokratickú opozíciu reprezentoval silný spoločný kandidát

Predseda mimoparlamentného KDH Alojz Hlina potvrdil, že kresťanský kandidáti podporia toho kandidáta “demokratickej” opozície, ktorý bude mať najväčšiu šancu uspieť. „Reálne hrozí, že sa Harabin dostane do druhého kola. On sa nestane prezidentom, ale vznikne nám ďalšia antisystémová sila,” upozornil. Obrátil sa k lídrovi Sme Rodina Borisovi Kollárovi, že sa preto čuduje presadzovaniu vlastného kandidáta, Milana Krajniaka. Predseda strany Sme rodina ho uistil, že ak sa Krajniak nedostane do druhého kola, bude Sme rodina rokovať o podpore kandidáta “demokratickej” opozície.

Jediným kandidátom “demokratickej” opozície, ktorý má vďaka finančnej a mediálnej podpore oligarchov z Esetu šancu dostať sa do druhého kola, je liberál, zakladateľ SaS Róbert Mistrík. Avšak kandidáti ako Milan Krajniak a František Mikloško sa roky profilujú ako kresťanskí kandidáti, ktorých prioritami sú ochrana života, rodiny a v prípade Krajniaka aj odmietanie migrantov.

Vzniká preto otázka, z akého dôvodu chcú podporiť v druhom kole práve liberálneho kandidáta, ktorý podporuje Istanbulsky dohovor, antikresťansku gender ideológiu a o migrantoch hovorí, že ich potrebujeme.

Zdá sa, že nástupom kandidáta Harabina, ktorý je rozhodnutý vypovedať Istanbulsky dohovor aj utečenecký dohovor, sa odkryli karty a ukázalo sa, nakoľko to so svojimi protiimgračnými vyhláseniami a bojom za ochranu kresťanských hodnôt myslia ostatní kandidáti vážne.

Predseda KDH Hlina tieto Harabinove prísľuby dokonca považuje za vážne ohrozenie systému a volá po spoločnej podpore pre liberálneho kandidáta, ktorý ide proti všetkému, čo KDH má presadzovať a nepresadilo to ani 29 rokov po nežnej revolúcii, hoci bolo niekoľkokrát vo vláde.

Tento rozpor si konečne všimla už aj cirkev, ktorá by mala mať eminentný záujem na tom, aby sa prezidentom stal kandidát, ktorý to s ochranou života a kresťanskej rodiny myslí vážne. Taktiež by nemala podliehať nezmyslom o návrate mečiarizmu šírených zhodne práve z pseudokresťanských a liberálnych kruhov.

V časoch mečiarizmu totiž Harabin v politike nebol. Vstúpil do nej až v roku 2006, teda osem rokov po páde mečiarizmu. Zdecimované HZDS bolo vtedy už len 8%-ný koaličný partner Smeru a SNS bez vlastných kádrov. Z tohto dôvodu nominovali na post ministra spravodlivosti ako nezávislého odborníka predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý post prijal za prísľub, že mu bude umožnené zreformovať justíciu. Keď sa mu to pre odpor koaličných partnerov nepodarilo presadiť, z postu dobrovoľne po troch rokoch odišiel.