Vysvetlil, že vysoké školstvo v poslednom čase prežíva turbulentné obdobie. Verejnosťou otriasli škandály týkajúce sa plagiátorstva vládnych činiteľov. Tlačou prebehli informácie, že našim oficiálnym predstaviteľom sa venovali až v ďalekej Číne. Predseda parlamentu bol obvinený z plagiátorstva. No a čerešnička na torte: aj minister školstva bol obvinený z plagiátorstva.

“A práve tento minister školstva predložil pomerne zaujímavý návrh nového zákona o vysokých školách. Aj z tohto návrhu cítiť známky obľúbenej mentálnej činnosti súčasných predstaviteľov moci, ktorá je popísaná vyššie (aj keď pri tvorbe legislatívnych textov nemožno hovoriť priamo o plagiátorstve, skôr ide o objektívnu neschopnosť vytvoriť niečo nové a potrebné, čo by sa dalo nazvať slovom reforma). Nie je to vonkoncom nič nové, len inak poskladané a čiastočne prekopané.”

Advokát Weis tvrdí, že už sa o to ministerstvo školstva pokúšalo viackrát, ale teraz je podľa neho návrh zákona upravený spôsobom, ktorý je pre vysoké školstvo z pohľadu jeho nezávislej existencie životu nebezpečný až likvidačný. “Základný princíp je stále rovnaký. Za všetkým hľadaj peniaze. Formálne sa prezentuje ako snaha o odstránenie problémov, ktoré vysoké školstvo dlhodobo trápia.”

“Kým prejdeme k paragrafovému zneniu a vysvetleniu jeho obsahu, skúsme chvíľu pátrať po dôvodoch tejto rozsiahlej systémovej zmeny. Položme si preto najprv otázku: Prečo existuje inštitúcia zvaná Akreditačná agentúra? Dovolíme si citovať priamo z ich stránky k téme poslanie agentúry: “Poslaním agentúry je prispievať k zlepšovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania modernými nástrojmi v súlade s Európskymi štandardmi pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania (ESG 2015). Agentúra má poskytovať zrkadlo kvality vysokým školám a rozhodovať o udelení príslušných akreditácií v zmysle zákona. Agentúra nahrádza činnosť doterajšej Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR, pri posudzovaní žiadostí vysokých škôl a tiež preberá rozhodovaciu právomoc ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.”.”

Zlúčenie STU a UK

Weis poukazuje na to, že zrejme cieľ návrhu nebude spočívať v zlepšení kvality, lebo nesmeruje voči činnosti agentúry. “Indície je možné nájsť aj inde. STU a Univerzita Komenského by sa nemali zlúčiť. “Postrehli ste nejakú verejnú diskusiu o potrebe ich zlúčenia? My nie. Obe sú to veľké univerzity s rozsiahlym nehnuteľným majetkom a veľkým počtom zamestnancov a ešte väčším počtom študentov. Obe sú významné v celosvetovom meradle a UK je dokonca aj v medzinárodnom rebríčku TOP 1000 univerzít sveta. STU je tiež v danom rebríčku, ale na dvojnásobku pozície UK, čo je ale stále veľmi dobré umiestnenie.”

“Hľadali sme ďalej a našli sme v období 10/2020 článok o iniciatíve zlúčenia univerzít a SAV zo strany rektorov, pričom rektor STU bol odvolaný za podivných udalostí, ktoré neboli verejnosti dostatočným spôsobom prezentované. Zároveň dostal štedrú odmenu k odchodu. Veľmi zvláštne okolnosti. Jadro problému je za dverami. Pozrite si toto: ďalší článok o zlučovaní UK a STU. Podľa ministra školstva zlučovaním dosiahneme veľké a kvalitné vysoké školy a budú mať možnosť umiestňovať sa v rámci kvality v jednotlivých medzinárodných hodnoteniach. Zamyslite sa nad tou vetou. Zlúčená škola bude mať asi iný názov, či? Ako sa dostane ako nový subjekt do rebríčka?”

Preto je podľa Weisa pravdepodobné, že zlúčená škola bude mať celkové skóre výrazne horšie, ako obe spomínané samostatne. “Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR bude mať v roku 2021 vyčlenený balík finančných prostriedkov, ktorým bude chcieť motivovať vysoké školy, aby sa spájali a zlučovali. Ako uviedol v rozhovore pre TASR šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS): verí, že v roku 2021 sa podarí aspoň jedno takéto zlúčenie alebo spojenie. Toto znie zaujímavo. Už sme pri financiách. Pozrite si napríklad tento dokument o vzťahu štátu k Univerzite Komenského – Rektor UK a kvestorka UK informovali o očakávanom výpadku príjmov UK na úrovni 20 až 30 % rozpočtu UK. Zo strany štátu sa zatiaľ neplánuje sanácia týchto výpadkov”

“V danej situácii je preto hospodárenie formou rozpočtového provizória oprávnené. Fakultám je poskytovaná mesačná dotácia podľa podielov jednotlivých fakúlt z metodiky platnej na rok 2019. Mgr. Ľubor Tománek, PhD. upozornil na výpadky príjmov z podnikateľskej činnosti UK, a tým na ohrozenie celého hospodárenia UK (hroziace plošné znižovanie platov a prepúšťanie zamestnancov). Takže zo strany štátu sa síce neplánuje sanácia, ale odrazu sa ponúkajú financie pre možnosť zlučovania. V logike veci asi zlučovanie nebude typu 1+1=2, ale skôr typu 1+1 < 0,3. O zlom stave informovali aj v súvislosti s odkladom rekonštrukcií na UK a aj v súvislosti s výmenou akademického informačného systému.”

Kvalita vysokých škôl je podľa Weisa na primeranej úrovni, čo dokazujú aj medzinárodné rebríčky univerzít. “Dôkazmi toho je napríklad zamestnávanie našich absolventov v zahraničí alebo vznik centier služieb významných medzinárodných spoločností v SR. Optikou plagiátora, ktorého cieľom je na splnenie úlohy vynaložiť čo najmenej úsilia a podvod je jeho pracovnou metódou, sa to môže samozrejme javiť inak. Dôležité je povedať nasledovný záver: cieľom nového zákona nie je zvýšenie kvality a ani prísun nových financií, keďže ešte aj pôvodné obmedzili a plánované toky financií sa realizovať nebudú. Cieľom je verejné vysoké školstvo na každej úrovni politicky a ekonomicky ovládnuť.”

Znenie zákona

“Skúsme sa teda venovať novému pokusu o zákon o vysokých školách, ktorý predložil minister školstva. Konsolidované znenie je zlé. Až tak zlé, že nie je na ňom absolútne nič použiteľné. Nedá sa z neho nič použiteľné vybrať, aby to mohlo existovať ako samostatná myšlienka, ktorá by si zaslúžila rozvoj. Návrh prevracia verejné vysoké školstvo hlavou dole. Prečo ten prístup a prečo žiadna diskusia predtým? Ak by nejaká bola, tak by sme odhalili, že reálne je to o niečom inom. Takto sa to dá pri neúspechu ešte zvaliť podobne ako pri návrhu zákona o verejnom obstarávaní na nedorozumenie a časové súvislosti, prípadne na pandemickú situáciu.”

Základnou jednotkou sú katedry na fakultách (alebo ústavy). Nad katedrami sú zvyčajne fakulty a tie tvoria vysokú školu alebo univerzitu. Ideme k jadru veci. Každá fakulta je vo svojej podstate samostatná a má svoju samosprávne orgány. V súčasnom znení zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z.z. podľa §26 a §27 je akademický senát vymenovaný ako prvý v rámci §24 orgány akademickej samosprávy fakulty. Vo výsledku má fakulta svoju samosprávu.

Podľa §17 Majetok verejnej vysokej školy – Nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy upravuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak. Úlohu samosprávneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický senát verejnej vysokej školy (§ 9). Okrem súhlasu akademického senátu je pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy podľa osobitného predpisu potrebný aj súhlas správnej rady verejnej vysokej školy (§ 41). Podľa ods. 2 majetok, ktorý vlastní verejná vysoká škola, využíva na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj na podnikateľskú činnosť za podmienok podľa § 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy (§ 94 ods. 3).

Správna rada je rozpísaná v tretej hlave a podľa §40 odsek 2 má štrnásť členov – Správna rada verejnej vysokej školy má štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister školstva. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister školstva po vyjadrení rektora.

Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy.

Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi školstva ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Ak ide o členov správnej rady navrhnutých rektorom, návrh na ich odvolanie môže podať aj senát verejnej vysokej školy. Členmi správnej rady, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, nesmú byť zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy. Takže o majetku rozhoduje akademický senát a musí súhlasiť správna rada v počte 14 ľudí.

Akademický senát verejnej vysokej školy je definovaný v §8 a Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov. čiže o majetku rozhoduje najmenej 29 ľudí z pomerne širokého spektra (univerzita, fakulty, ministerstvo) v praxi je však akademický senát podstatne väčší – akademický senát UK má 66 ľudí a pokiaľ sme to dobre spočítali, tak akademický senát STU má 45 členov. V podstate ide o to, že o majetku rozhoduje veľký počet ľudí a sú to najmä ľudia z príslušnej vysokej školy.

“Pozrime sa však na navrhované zmeny. Nový návrh ruší akademický senát fakulty a aj vedeckú radu fakulty a vytvára nový pojem §26 Vedecko-pedagogická rada fakulty. Tu pribúda ďalší rozmer v pôsobnosti podľa §27, podľa písm. n) totiž kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami fakulty a majetkom, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, na základe rozpočtu fakulty; výsledky kontroly oznamuje správnej rade verejnej vysokej školy.”

Nejako vypadla z pôsobnosti voľba dekana a ďalšie funkcie k zabezpečeniu samosprávnosti fakulty. Fakulta už nemôže robiť ani habilitácie a procesy vedúce k inaugurácii. Samospráva fakúlt je preč. Kompletne. Samospráva verejných vysokých škôl? V návrhu je to nastavené tak, že §7 naďalej hovorí o tom, že orgánom akademickej samosprávy je akademický senát vysokej školy na prvom mieste, pričom jeho definícia je následne v §8 a má stále najmenej 15 členov.

Je tu aj zmienka o tom, že volí štyroch členov správnej rady vysokej školy podľa §40 ods. 2. Vráťme sa k drobnej takmer nepostrehnuteľnej, ale významnej zmene. Podľa platnej legislatívy sú podľa §7 orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a) akademický senát verejnej vysokej školy, b) rektor, c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len „vedecká rada verejnej vysokej školy“), d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia verejnej vysokej školy“).

V novom konsolidovanom znení podľa §7 Orgány verejnej vysokej školy sa členia na: a) orgány akademickej samosprávy, ktorými sú:- akademický senát verejnej vysokej školy, – rektor, – vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len „vedecká rada verejnej vysokej školy“), – disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia verejnej vysokej školy“), b) ďalšie orgány vysokej školy: – kvestor, -správna rada verejnej vysokej školy, – orgány zriadené na plnenie úloh podľa vnútorného systému kvality zabezpečenia vysokoškolského vzdelávania, ak sú zriadené.

“Pozor! Orgánom verejnej vysokej školy je už aj správna rada verejnej vysokej školy. Podľa § 10 už správna rada môže podať návrh na odvolanie rektora. Tu sa zmenilo, že v súčasnom stave akademický senát volí kandidáta na rektora a podáva návrh na odvolanie rektora. Po novom orgán vysokej školy, ktorý však nie je samosprávny orgán, volí kandidáta na rektora a podáva návrh na odvolanie rektora. Orgán verejnej vysokej školy, ktorý však nie je samosprávny orgán zasahuje výrazne do samosprávnosti verejnej vysokej školy ? Nanajvýš podivné.”

Poslanie Správnej rady

Podľa konsolidovaného navrhovaného znenia sa mení poslanie správnej rady – §40 odsek 1 – Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci svojej pôsobnosti podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti podľa § 1. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti so zvyšovaním kvality vysokoškolského vzdelávania poskytovaného vysokou školou, s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom. §40 ods. 2 je ešte zaujímavejší – Správna rada verejnej vysokej školy má osem členov. Polovicu členov správnej rady verejnej vysokej školy volí akademický senát verejnej vysokej školy. Druhú polovicu členov správnej rady verejnej vysokej školy vymenúva minister školstva.

Do správnej rady verejnej vysokej školy sa navrhujú najmä významné vedecké osobnosti, predstavitelia verejného života na centrálnej alebo regionálnej úrovni, ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť, významní predstavitelia podnikateľskej oblasti. Z členov správnej rady verejnej vysokej školy, ktorých volí akademický senát verejnej vysokej školy, navrhuje členov zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy, pričom v správnej rade verejnej vysokej školy musí mať zastúpenie študentská časť. Členov správnej rady odvoláva ten orgán, ktorý ho navrhol. V záujme rozvoja kvality máme namiesto 14 členov iba 8 a aj z toho polovicu menuje minister školstva? Tak to je zaujímavé najmä z pohľadu, že správna rada má toľko právomocí aj s dosahom na majetok a podstatu samosprávnosti verejnej vysokej školy. Samotná podstata veci je v §41 ktorý tu uvádzame celý. § 41 Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy

(1) Správna rada volí rektora po verejnom vypočutí. Voľbu kandidáta na rektora upraví vnútorný predpis verejnej vysokej školy [§15 ods. 2 písm. d)]. Návrhy na kandidátov na rektora správnej rade predkladá akademický senát vysokej školy, alebo vedeckopedagogická rada fakulty, ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty spolu s písomným súhlasom kandidáta.

(2) Správna rada dáva návrh na odvolanie rektora podľa §10 ods. 2 vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak rektor požiada o uvoľnenie z funkcie. Správna rada môže dať návrh na odvolanie rektora ak záväzným spôsobom porušuje interné predpisy vysokej školy.

(3) Správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, zrušenie, zmenu názvu alebo na zmenu sídla verejnej vysokej školy a súčastí verejnej vysokej školy.

(4) Správna rada verejnej vysokej školy prerokúva podnety podané akademickým senátom verejnej vysokej školy alebo vedecko-pedagogickou radou fakulty a prijíma uznesenia.

(5) Správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola a) nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jeho prevod; za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok, b) nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod, c) zriadiť vecné bremeno alebo predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy, d) založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej alebo do iných právnických osôb, e) uzavrieť zmluvu o čerpaní úveru; správna rada verejnej vysokej školy súhlas neudelí, ak účel použitia finančných prostriedkov získaných z úveru nie je v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy alebo splácanie úveru podľa nej ohrozí zabezpečenie hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.

(6) Správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje rozpočet verejnej vysokej školy.

(7) Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k veciam, ktoré jej na prerokovanie predloží minister školstva, rektor alebo predseda akademického senátu verejnej vysokej školy.Vyjadruje sa k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej školy, k výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy po jej schválení akademickým senátom.

(8) Správna rada verejnej vysokej školy určuje plat rektora v súlade s osobitným predpisom. Kvestor písomne oznámi rektorovi na základe rozhodnutia správnej rady verejnej vysokej školy výšku a zloženie funkčného platu.

(9) Na schválenie úkonov podľa odsekov 1 až 5 je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.

(10) Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej vysokej školy, ktoré zverejňuje.

(11) Správna rada verejnej vysokej školy najmenej raz ročne vypracúva a zverejňuje na webovom sídle verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti. Správa o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy obsahuje najmä informácie o jej zasadnutiach, účasti jednotlivých členov na zasadnutiach, odporúčaniach správnej rady verejnej vysokej školy k činnosti verejnej vysokej školy a súpis jej rozhodnutí.

(12) Činnosť členov správnej rady verejnej vysokej školy je úkonom vo všeobecnom záujme.

(13) Správna rada si môže vyžiadať od orgánov verejnej vysokej školy najmä rozpočty jednotlivých súčastí verejnej vysokej školy, výročné správy o činnosti verejnej vysokej školy a jej jednotlivých súčastí, výročné správy o hospodárení verejnej vysokej školy a jej jednotlivých súčastí.

V konečnom dôsledku ide podľa JUDr. Weisa o to, že štyria ľudia menovaní samotným ministrom školstva ovládajú celú verejnú vysokú školu. “Rozhodujú o rektorovi, jeho plate, jeho názoroch, ktoré nemusia byť kompatibilné s verejným záujmom, a preto ho môžu odvolať. Keby sa rektor postavil ministrovi na odpor, tak polovica členov dáva návrh na odvolanie, to úplne stačí, lebo na platné prijatie uznesenia to stačí.”

“Ten istý orgán, ktorý nie je samosprávny orgán, navrhuje zlúčenie vysokých škôl – takže realita zlúčenia UK a STU je už za dvermi, napriek protestom akademickej obce.  Štyria ľudia na to majú právo a hotovo. Ostatní sa môžu pozerať. Závan spred roku 1989? Kdeže, hotová víchrica. Teraz je na UK 66+14 ľudí a na STU je 45+14 ľudí a nájsť medzi nimi toľko prívržencov tichej formy privatizácie nie je možné.”

Teraz sa však v záujme dobra spoja „štyria jazdci apokalypsy“ a podajú návrh na zlúčenie. Čo však s prebytočnými ľuďmi, rovnakými fakultami a toľkými nehnuteľnosťami? Pomerne jednoduché. Prečítajte si odsek 6 – správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje rozpočet verejnej vysokej školy a odsek 9 – na schválenie úkonov podľa odsekov 1 až 5 je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy. Na realizáciu bodu 6 až 8 nie je potrebná nadpolovičná väčšina členov. Stačí polovica členov. Tých politicky dosadených.

Proces tichej privatizácie sa môže začať. Zmena rozpočtu, ovládanie rektora a keď neposlúcha, tak výmena. Zlúčenie vysokých verejných škôl, analýza nákladov, neschválenie rozpočtu, prerokovanie návrhov ministerstva na zníženie dotácii školám, opustenie nehnuteľností za účelom zníženia nákladov, redukcia duplicitných fakúlt a miest. Opustenie drahých budov v centre mesta za účelom zníženia nákladov (lebo neschválený rozpočet a následné rozpočtové provizórium), zníženie finančných tokov, prepustenie ľudí a následný odpredaj lukratívnych budov.

“Tento scenár tu už niekoľkokrát bol. Teraz je pridružený dôvod, lebo pandémia a vysoké školy perfektne prešli na dištančný spôsob výučby. Následky spôsobené týmto spôsobom výučby ponesú celé generácie. Načo sú im teda zbytočné budovy? Načo by sa kúrili a opravovali? Odpredáme a dáme časť napríklad do fondu na vedu a výskum. Už sme tam pustili súkromné spoločnosti. Upravili sme im daňové výhody – nech skúmajú. Nemusia platiť dane za odmenu vyčerpania zdrojov na vedu a výskum… A naše deti s radosťou budú platiť školné na súkromných vysokých školách. To bude skvelý život. Medzitým zdvihneme dane.”

“Prosím, poslední, ktorí budete odchádzať, zhasnite, aby sa tu zbytočne nesvietilo. Veľa ľudí nadáva, že sme banánová republika. Ale videli ste niekde, žeby sme pestovali aspoň tie banány?” Napísal na koniec advokát Weis.