29. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Eutymios mu vysvetľoval, ako to Byzantínci dokázali zosúladiť so svojou ortodoxnosťou v kresťanskej viere, ktorou sa za každú cenu chceli odlišovať od Rimanov. Z ich pohľadu Rimania neboli dostatočne pravoverní.

Byzantínski mudrci usilovne hľadali v Biblii niečo, čo by ich oprávňovalo pracovať s astrológiou, veriť v jej spoľahlivosť a napriek tomu proklamovať vieru na jediného Boha. A hľadali veľmi trpezlivo, pokiaľ nenašli to, čo hľadali a čo museli nájsť. Boli to predovšetkým dve udalosti opísané v Biblii, ktoré sa pre nich stali jednoznačným dôkazom vierohodností astrologických znamení.

V prvom rade to bola betlehemská hviezda, ktorá mudrcov z Východu priviedla až k maštali v Betleheme, kde sa narodil Mesiáš. Druhou udalosťou bolo zatmenie Slnka, keď Ježiš zomieral na kríži.

Na základe týchto udalostí potom Byzantínci argumentovali tak, že ak Biblia hovorí o súvislostiach medzi nebeskými telesami a udalosťami v živote ľudí, tak má pravdu aj astrológia, keď skúma vzťahy planét a hviezd a ich vplyv na osudy ľudí.

Od svojho premúdreho učiteľa sa Anastázius dozvedel mnohé poznatky aj o astronómii, ktorá ho zaujímala a natoľko veľmi uchvátila, že ju takmer každý deň študoval a v porovnaní s ňou astrológiu neveľmi uznával.

***

Domov sa od Eutymia vracal širokou Obchodnou ulicou, ktorá bola pokračovaním palmovej aleje a tiahla sa širokým oblúkom okolo prístavu v dĺžke dobrých dvetisíc krokov.

Aj teraz podvečer bola ako vždy živá, hlučná, plná hluku a vravy. Pohybovalo sa po nej oboma smermi množstvo vozov, veľkých kár i malých vozíkov, nosičov a aj ľudí, ktorí sa len prechádzali okolo mora. V nej boli aj dve veľké nákupné centrá, ktorými boli dve priestranné trhové haly.

Na Obchodnej ulici, najdôležitejšej dopravnej tepne Solúna, sa nachádzali aj tri najvýznamnejšie chrámy mesta. Boli presne na mieste, kde voľakedy stáli starogrécke pohanské svätyne bohov Dia a Apolóna a bohyne Héry.

Anastázius veľmi obdivoval vnútornú i vonkajšiu architektúru byzantských kostolov. Boli skvelým dôkazom kreatívnych umeleckých schopností jeho byzantských krajanov, na ktorých bol nesmierne hrdý.

Ešte stále bolo veľmi horúco a predavači vody svižne poháňali svojich somárikov, naložených veľkými mechmi z kozej kože naplnených do prasknutia vzácnou tekutinou. Ľudia boli veľmi smädní, a tak voda išla na dračku.

Napriek horúčave boli aj vínové bodegy plné ľudí, ktorí popíjali víno a veselo sa bavili. Boli obľúbenými miestami stretávania sa kupcov, obchodníkov, sluhov, predavačov, héter, námorníkov, ktorí sa vrátili z ďalekých plavieb, cudzincov z ďaleka i domácich z blízkeho okolia.

Takmer pri každej bodege bolo vyhradené malé miesto pre spevákov, tanečnice, šašov a kúzelníkov, ktorí tam predvádzali svoje umenie.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

27. časť si môžete prečítať TU

28. časť si môžete prečítať TU