Môj profil 
Predplatné
Anastázius bol mimoriadne nadaný mladý muž, ktorý sa zaujímal o všetky vedné odbory. Na svoj vek bol veľmi vážny a nikdy nestrácal čas s povrchnými zábavami. Zo všetkého najviac ho ale zaujímalo všetko to, čo súviselo s človekom a jeho telom. Preto venoval veľa času štúdiu lekárskeho umenia.
Byzantské lekárstvo malo neobyčajne vysokú úroveň a prastarú tradíciu. Spájala sa s takými vynikajúcimi lekármi antiky, ako boli Galen či Hyppokrates. Umenie byzantských lekárov čerpalo aj zo starého Egypta, kde bolo veľmi rozvinuté. Ale v Byzancii pôsobilo už oddávna aj veľké množstvo skvelých židovských lekárov a tí mali už tradične výbornú povesť. Židovské lekárstvo používalo od nepamäti len racionálne metódy liečenia a preto sa už veľmi dávno vzdialilo celkom od praktík šarlatánov a všelijakých zaklínačov. A týmto smerom sa uberalo aj byzantské lekárstvo.
Eutymos bol mužom úctyhodného veku a už dávno sa mohol utiahnuť na zaslúžený odpočinok. On však hovorieval, že jeho najväčšou životnou radosťou je to, keď sa mohol obklopiť mladými zvedavými, po poznaní túžiacimi mladíkmi, ktorým mohol odovzdávať svoje neobyčajne rozsiahle vedomosti. Kontakt s mladými ľuďmi ho udržiaval vo sviežosti ducha i tela.
Jeho najmilším žiakom bol mladý Anastázius. Bol už tri roky jeho žiakom a v treťom roku už bol takmer rovnocenným partnerom svojmu majstrovi, keď spolu viedli učené diskusie. Neraz mu položil také otázky, na ktoré mu ten nevedel dať plne uspokojivú odpoveď. Potom spoločne hľadali možné riešenie.
Starý muž bol učencom a mudrcom tradičnej klasickej gréckej školy a ovládal takmer všetky vedné disciplíny, najmä astronómiu, matematiku, filozofiu, teológiu a rétoriku. Veľmi dobre však poznal aj lekársku vedu. Nejeden významný byzantský politik sa u neho učil umeniu rétoriky.
Anastázius s nadšením počúval, keď sa od neho dozvedel o jednom z otcov starogréckej rétoriky, ktorý mal od detstva ťažkosti so správnou a výraznou artikuláciou reči. Rozprával jachtavo a neisto a slabým hlasom. Napriek tomu sa rozhodol stať sa rečníkom. Aby svoju poruchu odstránil, tak začal chodiť k blízkemu vodopádu a celé hodiny sa ho snažil prehlušiť svojím hlasom, pričom prednášal rôzne filozofické témy gréckych mudrcov. Po roku tvrdého tréningu sa stal skvelým majstrom rétorického prednesu, azda najlepším v starom Grécku.
Žiadne podobné problémy nemal Anastázius. Jeho jazyk bol mimoriadne ohybný a pohotový. A hlas mal výrazný a príjemný a jeho reč vyznievala presvedčivo a veľmi pôsobivo. Pre každého, kto s ním učene diskutoval, bolo potešením sa započúvať do jeho rétoriky i do obsahov jeho múdrych myšlienok. Vedel mnoho o ľudskom bytí, o ľudskej duši, o pohnútkach, ktoré ľudí viedli životom rôznymi cestami a chápal aj veľký význam vnútorného života človeka. Z kníh Aristotela vedel, že duša má veľký vplyv na telo a na zdravie ľudí.
V rámci jedneho zo svojich učených rozhovorov o byzantskej teológii múdry mladík zaviedol svojho majstra na tému , ktorá sa jej nepriamo dotýkala, na astrológiu. Bola to jedna z najväčších náruživostí Byzantíncov. Anastázius sa neraz musel diviť ako len mohli ľudia, ktorí už niekoľko storočí verili na moc všemohúceho jediného boha, byť zároveň schopní veriť aj na moc hviezd a na ich bezprostredný vplyv na život a osudy ľudí.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
26. časť si môžete prečítať TU
27. časť si môžete prečítať TU
