Môj profil 
Predplatné
Georgios sa už sotva mohol dočkať dlho vytúženej chvíle, keď bude môcť zovrieť do náručia ženu a najmladšiu dcéru a ich vybozkávať.
Krátke nočné dobrodružstvo v objatí náruživej Avarky Birgin, ktorú mu priateľsky ponukol jeho avarský priateľ Timur, bolo teraz v Solune už dávno zabudnuté. Také krátke milostné dobrodružstvá boli v tej dobe takmer samozrejmosťou, aj keď sa to verejne nehovorilo. Byzantská morálka bola vo vzťahu k manželstvu, sexualite a prostitúcii veľmi pokrytecká.
Na jednej strane bola morálkou arcikonzervatívnej pravoslávnej byzantskej cirkvi voči každému otvorenému prejavu sexuality a vyhradzovala si absolutné právo určovať jej pravidlá dokonca aj manželom.
Konštantinopolskí patriarchovia za najvyšší mravný ideál pre každého muža i ženu pokladali sexuálnu zdržanlivosť po celý život. To bol dôsledok vplyvu extrémne prísnej morálky apoštola Pavla, ktorý ako Grék bol pre Byzanciu najvyššou kresťanskou autoritou. Na druhej strane bola tá istá morálka oveľa milosrdnejšia voči mužovi, ak sa dopustil v manželstve nevery, najmä ak pochádzal z vysokých spoločenských kruhov.
Byzantská cirkev nabádala ženy, aby mužský sexuálny pod považovali za neyhnutné zlo a aby v manželstve mužom občasne pomáhali ho ventilovať a redukovať. Pri tejto záslužnej práci však nemali pociťovať nijakú rozkoš, lebo potom by celá ich námaha nebola nijakým bohumilým činom, ale len hriešnym skutkom. Podľa toho bol manželský pohlavný akt bez hriechu len vtedy, ak sa ním sledovalo výlučne splodenie nového života. To všetko bolo v zmysle učenia apoštola Pavla.
Štátna moc Byzancie, hoci bola tiež založená na extrémne konzervatívnych patriarchálnych zákonoch, a úzko spolupracovala s pravoslávnou cirkvou, tak vo vzťahu k sexualite nebola celkom tej istej mienky ako ona, a to najmä v názore na prostitúciu.
V Byzancii bola prostitúcia tak veľmi rozšírená – a dokonca aj v hlavnom meste, kde bola prezencia cirkevnej moci najintenzívnejšia – že niektorí cirkevní otcovia sa sťažovali, že sa dokonca už aj kostoly stali miestami, kde sa počas liturgických obradov bežne nadväzovali kontakty medzi ľahkými ženami a ich zákazníkmi.
Najživším verejným miestom v hlavnom meste Byzancie bolo veľké námestie Forum Konstantini. Zároveň to bolo miesto, kde sa najviac nadväzovali kontakty so služobnicami predajnej lásky. Za vlády Michala III. bol v Konštantinopole veľký počet majiteľov domov, ktorí prenajímali prostitútkam a ich pasákom byty za vysoké ceny.
V hlavnom meste bol v prevádzke aj zvláštny druh nevestínca. Bol to patricijský palác a bol k dispozícii tým patricijským vdovám, ktoré hnal istý druh vnútorného nepokoja do toho, aby im muži, ktorí im boli v paláci k dispozícii, pomohli znížiť hladinu ich animálno-telesných energií.
Hoci sa cirkevné kruhy všemožne snažili dosiahnuť od štátu zákaz prostitúcie, trvalo dlho, kým sa to podarilo. No aj potom sa tento zákon neveľmi dodržiaval. Byzantská cirkev preto trestala mimomanželský sex až siedmymi rokmi exkomunikácie. Ale nerobila to konzekventne. S prostitútkami sa cirkev ale vôbec nezaoberala a preto ich ani nestíhala. Z jej pohľadu neboli duševne normálne a preto neboli ani schopné niesť zodpovednosť za svoje skutky.
***
Hoci Georgios svoju manželku miloval a aj rešpektoval ako seberovnú – čo bolo v Byzancii zriedkavé – nepovažoval svoje občasné mimomanželské krátkodobé sexuálne kontakty, ktoré si doprial len na dlhých obchodných cestách, za zradu a za neveru. A ani ako veriaci pravoslávny kresťan zato nepociťoval žiadne výčitky svedomia. Dobre vedel, že cirkev v podobných prípadoch dokázala privrieť oko, ale len vtedy, ak išlo o ženatého muža a nie o vydatú ženu.
A napokon Irene sa ho nikdy ani jediný raz neopýtala, či mal nejaké milenky na cestách po ďalekých krajinách. Jeho, pochopiteľne, ani len nenapadlo, aby o tejto téme začal sám rozprávať. A čo oko nevidí a ucho nepočuje, to srdce ani nebolí.
Hoci Irene bola veľmi hrdou a aj žiarlivou manželkou ako všetky Byzantínky a tušila, že jej manžel počas dlhých týždňov v cudzine celkom iste nežije ako mních, nikdy sa o tom nezmienila, že ju to občas sužuje. Vedela dobre, že by jej aj tak nepovedal pravdu, aby ju nezranil. Georgios sa jej tiež nikdy nepýtal na to, či si počas jeho neprítomnosti nehladá náhradu. A tak si každý z nich držal svoje tajomstvá pre seba a ich láske sa preto darilo.
***
Solún ako významné prístavné mesto bol domovom veľkého množstva ľahkých dám. Ich štvrť sa nachádzala v blízkosti prístavu. Svoje remeslo smeli oficiálne vykonávať len tam. Cena, ktorú majitelia prostitútok zaplatili tomu, kto im priviedol nejakú ženu do ich služieb, sa pohybovala od šesť do osem byzantských zlatých. Bola to veľká suma. Za jeden zlatý bolo možné kúpiť napríklad jedneho otroka alebo dva kone. Podľa toho mala hodnota práce, ktorú vykonávala prostitútka pomerne vysokú hodnotu.
***
Georgios konečne po dlhom čase opäť stál pred bránou svojho domu. Anastázius bol veľmi zvedavý ako ho prijímu Irene a Kaligone, o ktorých mu Georgios už veľa rozprával.
Kupec sa vždy nesmierne tešieval práve na tento moment, keď nikým neočakávaný (Irene nevedela nikdy kedy presne príde domov z ciest) otvorí dvere a prekročí prah svojho domu a obe ženy ho privítajú búrlivo a s radostným prekvapením.
A tak to bolo aj tento raz. Irene si utierala slzy radosti, ale aj úľavy, keď sa jej muž unavený, ale usmiaty, objavil v dverách a vzal ju do náručia a ju vybozkával. Ich zvítanie bolo plné radostných emócií.
Irene dlhú odluku znášala vždy podstatne horšie ako jej manžel. Dôvod bol jednoduchý. Kým Georgios vedel, že ona je doma v bezpečí a nič zlé jej nehrozí, tak ona sa o neho po celý čas obávala. A niekedy, keď nechodil a nechodil, lebo cesta sa mu z rôznych dôvodov predĺžila, tak ju prenasledovali zlé predtuchy, že možno už nežije a preto sa k nej nikdy viac nevráti.
Preto každý jeho šťastný návrat v nej vyvolal priam explóziu emócií šťastia a aj sĺz radosti.
“Veď už neplač toľko, koritsi mu (dievča moje), máš ma predsa už doma”, utešoval ju nežne Georgios, sám pritom potláčajúc slzy dojatia z toľkých vrúcnych prejavov lásky svojej ženy. A to ho ešte očakávalo radostné zvítanie aj so jeho milovanou dcérou Kaligone, ktorá práve nebola doma.
Po chvíli sa jemne vymanil z jej náručia a povedal:
“Pozri sa, koho som priviedol so sebou.”
Pritom ukázal posunkom ruky na Anastátia, ktorý stál mlčky za jeho chrbtom a pozoroval trpezlivo ich dlhé zvítanie. Irena sa prekvapene pozrela za svojho muža a až teraz zbadala malého pekného chlapca, ktorý na ňu zvedavo upieral svoje veľké modré oči.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
24. časť si môžete prečítať TU
25. časť si môžete prečítať TU
