Zomrel profesor Imrich Sedlák

Bratislava 3. októbra 2016 (HSP/matica/Foto:Matica Slovenská)

V nedeľu 2. októbra 2016 po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v martinskej Univerzitnej nemocnici vo veku nedožitých osemdesiatštyri rokov univerzitný profesor PhDr. Imrich Sedlák, CSc.

Profesor Sedlák patril medzi najvýznamnejšie postavy slovenského literárneho, kultúrneho i matičného života. Ako organizátor, vedecký i dokumentačný pracovník sa sústreďoval na slovakistickú literárnohistorickú, kulturologickú a literárno-múzejnú činnosť.

Bohaté vedecko-pedagogické aktivity profesora Sedláka boli profesijne zviazané s prešovskou a banskobystrickou univerzitou, ale predovšetkým s Maticou slovenskou, kde naplno rozvinul a integroval všetky svoje výskumy ako literárny vedec a múzejník, organizátor vedeckej práce a funkcionár.

Profesor Sedlák odmietol roku 1968 okupáciu Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy, za čo ho perzekvovali až do novembra 1989, odkedy sa sprvu aj ako prvý ponovembrový správca Matice slovenskej opäť začal naplno venovať vedeckej a matičnej práci.

Život a dielo profesora Imricha Sedláka

Životné osudy

Imrich Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove. Pochádzal z robotnícko-roľníckej rodiny. Po tragickej smrti matky Heleny Sedlákovej, rod. Tomášovej (zahynula na sklonku druhej svetovej vojny 19. decembra 1944 počas leteckého náletu na Prešov) sa o jeho výchovu staral matkin brat, dvojča Andrej Tomáš. Ľudovú školu navštevoval r. 1939-1945 v rodisku,  r. 1945-1953 absolvoval 1. št. gymnázium v Prešove, kde r. 1953-1957 študoval odbor slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej. Po jej skončení pôsobil r. 1957-1959 ako profesor slovenčiny na ukrajinskej Jedenásťročnej strednej škole v Prešove, potom externe, neskôr r. 1961-1971 interne na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Vysokej školy pedagogickej, resp. Univerzity P. J. Šafárika, r. 1968-1970 vykonával aj funkciu prodekana. R. 1964 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt v Maďarsku. Titul kandidáta filologických vied (CSc.) získal r. 1966 a titul doktor filozofie (PhDr.) r. 1967 v odbore slovenčina na Vysokej škole pedagogickej v Prešove, r. 1968 sa habilitoval na docenta slovenskej literatúry prácou o bernolákovskom a štúrovskom hnutí na východnom Slovensku. Sedlákove životné osudy hrubo narušil 21. august 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá sa z dočasnej záležitosti stala na celé dve desaťročia hroznou realitou. Tá zasadne v procese normalizácie a konsolidácie perzekvovala najmä demokraticky orientovaných intelektuálov, principiálne nesúhlasiacich s týmito zvrátenými pomermi, ku ktorým patril aj I. Sedlák, preto sa komunistická moc na ňom vŕšila politicky, profesijne, zákazom publikovania, občiansky i súdne. Preňho to, okrem iného, znamenalo r. 1971 nútený odchod z prešovskej fakulty a z matičného hnutia, pričom normalizátori mu určili pracovnú pozíciu v Múzeu Slovenskej republiky rád v Prešove. Po rozličných peripetiách napokon r. 1976 zakotvil v MS v Martine, ktorej ostal verný prakticky do dnešných dní, naposledy ako matičný vedecký tajomník. R. 1994 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za prof. v odbore dejiny slovenskej literatúry. Súbežne ako vedúci pracovník MS v Martine pôsobil r. 1998-2005 aj v pozícii vedúceho Katedry slovakistiky na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, zastával i akademickú funkciu jej prodekana. Neraz spletité a zložité životné osudy, prehry i víťazstvá I. Sedláka zasvätene do najmenších detailov osvetľuje jeho výnimočná autobiografická kniha Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote (2011).  Prof. Imrich Sedlák zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 2. októbra 2016 v Martine.

Literárnohistorické aktivity

Imrich Sedlák od mladosti písal články, príspevky a štúdie, ktoré uverejňoval v novinách a časopisecky, knižne debutoval monografiou Z literárneho života východného Slovenska (1960). Aj v ďalšom literárnohistorickom bádaní sa ťažiskovo a systematicky orientoval na výskum problematiky východoslovenského regiónu a jeho významných osobností. Literárny a biografický aspekt prevládal v publikáciách Ján Andraščík (1965), Bohuš Nosák-Nezabudov(1982) a Pavol Horov – ponorný básnik (1990), v ktorých popri životopisnom zábere a analýze diela publikoval aj cenný dokumentárny materiál. Syntetický charakter mala základná publikácia Strieborný vek 1-2 (1970) o literárnych i širších kultúrnych pohyboch na východnom Slovensku v období národného obrodenia, opäť bohato doložená súbormi dokumentov. K problematike bernolákovského a štúrovského hnutia vo východoslovenskom priestore sa I. Sedlák nanovo vrátil v syntéze nazvanej V letokruhoch národa (1997), na ktorú nadviazala kniha V čierťažiach búrok(2001) o národno-integračných procesoch r. 1848-1918, pričom osvetlenie literárnych dejín východného Slovenska r. 1918-1938 zavŕšila publikácia Svitanie na východe (2008). Napokon táto rozsahom monumentálna voľná trilógia (871 strán) vyšla pod spoločným názvom Východné Slovensko v letokruhoch národa (2012). Ako zostavovateľ a spoluautor sa I. Sedlák agilne podieľal na tvorbe viacerých kolektívnych diel a zborníkov: K slovenskému národnému vývinu na Slovensku (1970), Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry (1971), Bernolákovci v národnom obrodení (1985), Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry (oba 1989), Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti (1997), Osobitosť literárnej tvorby Ľuda Ondrejova (2001), Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka(2002), Janko Jesenský a Zora Jesenská v slovenskej literatúre, Jozef Nižnánsky v kontexte medzivojnovej a povojnovej literatúry (oba 2004), Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných a cirkevných dejinách(2007), Anton Bernolák a bernolákovci, prví kodifikátori spisovnej slovenčiny (2008) a iných. Ako editor I. Sedlák pripravil na vydanie beletristické práce: Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby (1982), Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské (1984) a Anton Prídavok: Vrásky času (2007).

V organizačnej činnosti vypracoval I. Sedlák koncepciu Slovenského literárneho ústavu MS, ktorú orientoval na základný a aplikovaný výskum, edičnú činnosť, prezentácie a kultúrno-spoločenské aktivity. V tejto súvislosti medzi jeho najvýznamnejšie vedecké a edičné počiny patrí vydanie rozsiahlych (1 381 strán) tzv. matičných Dejín slovenskej literatúry 1-2 (2009), ktoré pozitívne prijala väčšia časť slovenskej literárnej kritiky (J. Gbúr, A. Halvoník, I. Hochel, P. Mráz, V. Šabík a iní). Na tejto rozsahom i obsahom obrovskej literárnohistorickej syntéze participoval ako jej iniciátor, zostavovateľ a vedúci autorského kolektívu vyše desiatky erudovaných tvorcov, pričom MS v Martine túto dvojzväzkovú prácu vydala spoločne s Literárnym informačným centrom v Bratislave.

Regionalista a kulturológ

Imrich Sedlák ako literárny vedec a múzejník, orientujúci sa na východoslovenskú problematiku, výrazne zasiahol i do širšieho kulturologického organizovania vedeckého, výskumného a edičného života v tomto regióne. Jedným z jeho hlavných cieľov a nosných úloh v tomto smere bol projekt pravidelného vydávania vedeckého zborníka, ktorý by prezentoval najnovšie poznatky o východnom Slovensku v oblastiach spoločenských vied, najmä histórie, jazyka, literatúry, národopisu a kultúry. R. 1959 tak z jeho podnetu začali vychádzať Nové obzory, s podtitulomSpoločenskovedný zborník východného Slovenska, okolo ktorého v pozícii zostavovateľa, zodpovedného a výkonného redaktora sústredil erudovaný spoluautorský kolektív, súčasne nadviazal úzku spoluprácu s vedeckými a kultúrnymi pracoviskami, univerzitami a vysokými školami. Zborník mal vysokú odbornú úroveň a I. Sedlák až do obdobia normalizácie, keď mu túto činnosť zakázali komunistické orgány, zredigoval r. 1959-1972 jeho 16. ročníkov (celkovo vyšlo 31 ročníkov). Popri týchto zborníkových aktivitách sa I. Sedlák paralelne zameriaval na produkciu regionálnych monografií východoslovenských miest ako zostavovateľ, hlavný redaktor a vedúci autorských kolektívov. V tejto súvislosti pod jeho vedením vyšli knihy Sabinov a okolie (1962), Prešov a okolie (1964), Dejiny Prešova 1-2 (1965) a Bardejovské kúpele (1970). Zborníkmi i monografiami prispel I. Sedlák k hlbšiemu a objektívnemu poznaniu dejín východoslovenského regiónu a jeho nezastupiteľného miesta v integračných procesoch slovenského národného etnika.

Popri východnom Slovensku, najmä Šariši, Prešovsku a Prešovu, sa od r. 1976 druhým domovom I. Sedláka stal Turiec, mesto Martin a najmä dedinka Belá, kde v lone predhoria nádhernej veľkofatranskej prírodnej scenérie našiel v zátiší pokoj i potrebné duchovné zázemie pre svoju vedeckú a publikačnú prácu. Tejto lokalite venoval publikáciuStoročnica dobrovoľnej požiarnej ochrany v Belej-Duliciach. 1888-1988 (s J. Hamzom 1988), ale najmä bol zostavovateľom, vedúcim autorského kolektívu a spoluautorom rozsiahlej (565 strán) monografie obce Belá-Dulice(2006).

Vysokoškolský pedagóg

Imrich Sedlák si cieľavedome vybral, hádam, najkrajšie povolanie na svete, úspešne sa zhostil  úlohy byť učiteľom, vychovávať, vzdelávať a formovať mládež, na čo mal osobnostne všetky odborné i morálne predpoklady a vlohy. Po stredoškolských začiatkoch hneď od svojho vstupu na akademickú pôdu okrem základných vedecko-pedagogických povinností, prednášal staršiu i novšiu slovenskú literatúru národného obrodenia až po začiatky realizmu, autorsky pripravil študijný materiál pre slovenčinárov Úvahy o literatúre Šariša a Zemplína (1959). Značnú pozornosť venoval organizovaniu a obsahovému zabezpečovaniu študentskej vedeckej tvorivosti, no tiež viacerých vedeckých konferencií (Prešovské kolégium v slovenských národných dejinách, K slovenskému národnému vývinu na východnom Slovensku, O medziliterárnych vzťahoch, Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry a i.), pričom referáty z nich vyšli v samostatných zborníkoch. Sám do kapitol o minulosti školstva a pedagogiky prispel zostavením zborníkov Prešovské kolégium v slovenských dejinách (1967) a Kežmarské lýceum (1984). V 90. rokoch 20. stor. v rámci spolupráce MS a Univerzity M. Bela kreoval I. Sedlák na matičnej pôde v Martine bakalárske štúdium odboru muzeológia a kultúrne dedičstvo. Od r. 1998 začal pôsobiť ako externý, od r. 1999 ako interný pedagóg a akademický funkcionár, prodekan pre rozvoj a podnikateľskú činnosť na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, kde ukončil svoju vedecko-pedagogickú misiu r. 2005.

V matičnom hnutí

Od polovice 60. rokov 20. stor. sa Imrich Sedlák zameriaval na organizovanie matičného hnutia na východnom Slovensku, pričom jeho ohniskom sa stal Prešov a epicentrom katedra slovenčiny na prešovskej filozofickej fakulte. Po dôkladných prípravách sa práve v Prešove uskutočnila v máji 1968 veľká manifestácia za úplné obnovenie činností MS, na ktorej sa zúčastnilo jej 5 000 priaznivcov. Práve toto zhromaždenie dalo podnet na aktivizáciu matičného života v celej oblasti východného Slovenska a vznik mnohých miestnych odborov, medzi nimi jeden z prvých bol založený v Prešove, pričom angažovaného I. Sedláka zvolili za jeho predsedu, okresných i oblastných výborov. Na Valnom zhromaždení MS 10. augusta 1968 v Martine sa I. Sedlák stal matičným podpredsedom a následne v Prešove zriadil sekretariát MS, ktorý koordinoval činnosť miestnych odborov vo východoslovenskej oblasti. Na začiatku okupácie r. 1968 pôsobil I. Sedlák v matičnom ústredí v Martine, kde redigoval Národné noviny a zabezpečoval celý chod MS, ktorý na´dalej pracoval na demokratických a reformných princípoch. Za túto činnosť po nástupe normalizácie začali v decembri 1970 I. Sedláka trestne stíhať za údajné „hanobenie republiky a jej predstaviteľov“, za čo mu bol v zinscenovanom politickom procese 2. júla 1971 Okresným súdom v Martine vymeraný šesťmesačný podmienečný trest a vysoká finančná pokuta.

V decembri 1989 a v januári 1990 I. Sedlák ako vedecký, profesionálny pracovník MS demokratickej orientácie vystupoval na verejných zhromaždeniach, aktívoch a schôdzkach, kde nastoľoval otázky spojené s perspektívou ďalšieho vývoja našej vrcholnej národnej kultúrnej inštitúcie. V januári 1990 ho minister kultúry Slovenskej republiky Ladislav Chudík menoval za prvého ponovembrového správcu MS, potom od r. 1992 v inštitucionálnom matičnom organizme zastával ďalšie dôležité funkcie: vedecký tajomník, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea, riaditeľ Pamätníka národnej kultúry, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu a iné. Ako vedecký tajomník pripravil scenár výstavy Matica slovenská 1863 – 1968 – 2008 (2008), oživil Zborník MS (2010) a naposledy zostavil i zredigoval antológiu vedeckých prác Slovakistika (2012). I. Sedlák sa po r. 1989 s vervou angažoval aj spolkovom matičnom hnutí, bol dlhoročným predsedom Miestneho odboru MS v Martine a rovnako je dlhoročným veľaváženým členom výboru MS.

Múzejnícka činnosť

Už na strednej škole a potom najmä počas vysokoškolského štúdia v úzkej spolupráci s Vlastivedným múzeum v Prešove sa Imrich Sedlák venoval výskumu a prezentácii kultúrnych a literárnych tradícií východného Slovenska. V oblasti literárneho múzejníctva sa predstavil výstavami Život a dielo Jonáša Záborského a Literárny život na východnom Slovensku, ako aj stálou expozíciou a vytvorením Pamätnej izby Jonáša Záborského v Župčanoch. Bol zostavovateľom jubilejnej publikácie 60. rokov Šarišského múzea v Bardejove. R. 1971 v období nástupu normalizácie sa stal odborným pracovníkom Múzea Slovenskej republiky rád v Prešove, kde sa pod dohľadom pazúrov komunistickej moci mohol venovať iba dokumentačnej činnosti orientovanej na literárne tradície východného Slovenska a prípravu múzea tohto zamerania v Župčanoch, pričom s týmto zámerom sústredil  okolo 3 000 textových dokumentov a asi 300 vecných pamiatok literárnej povahy, pripravil libreto, scenár, sprievodcu a participoval na realizácii múzea v zrenovovanom župčianskom kaštieli (Literárne múzeum J. Záborského). Túto problematiku spracoval v brožúre Expozícia literárnych tradícií na východnom Slovensku v Župčanoch (1976).

Po prechode do MS v Martine pracoval I. Sedlák na úseku literárneho múzejníctva, kde sa prioritne orientoval na prípravu scenára stálej expozície Slovenského národného literárneho múzea v Martine, ďalej poskytoval metodickú pomoc v oblasti literárneho múzejníctva, s osobitnou úlohou prípravy Múzea slovensko-slovanských vzťahov A. S. Puškina v Brodzanoch, súčasne spolupracoval na vybudovaní expozície Múzea Ľ. Štúra v Modre. Popri týchto ťažiskových literárnomúzejných činnostiach sa I. Sedlák podieľal aj na realizácii Pamätného domu J. Gregora-Tajovského v Tajove, Múzea P. Horova a jeho rodákov v Bánovciach nad Ondavou, Pamätného domu P. J. Šafárika v Kobeliarove a viacerých pamätných izieb. Ako erudovaný múzejník pre literárne i vlastivedné múzeá na Slovensku autorsky pripravoval zasvätených sprievodcov po ich stálych expozíciách: Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre (1978 a 1983), Literárne múzeum A. S. Puškina. Partizánske – Brodzany (s J. Chovanom, 1978 a 1987), Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského Tajov,  Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana Hlboké (oba 1982), Pamätná izba Jonáša Záborského v Záborí (1983), Bernolákovci v národnom obrodení (1985), Pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove (s I. Vaškom 1986), Literárne múzeum Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou (1987). V oblasti teoretického výskumu  I. Sedlák zostavil a zredigoval 14. ročníkov zborníka Literárnomúzejný letopis (1977-1999). Podieľal sa na obnovení Muzeálnej slovenskej spoločnosti, od r. 1993 bol jej prvým predsedom, potom funkcionárom, iniciátorom vydávania a r. 1994-2000 zostavovateľom i výkonným redaktorom Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Význam

Prof. Imrich Sedlák vyše päťdesiat rokov aktívne účinkoval v slovenskom národnom živote. Keď sme už pri číslach nemožno nespomenúť, že I. Sedlák je autorom dvadsiatich ôsmich monografií a vyše stovky vedeckých štúdií, že zostavil okolo päťdesiat syntetických prác a zborníkov, že pripravil tridsať múzejných expozícií a výstav aj rovnaký počet vedeckých konferencií. Tieto kvantitatívne nespochybniteľné, pozoruhodné ukazovatele však v Sedlákovom prípade verne odzrkadľujú aj mimoriadne kvalitný stupeň synergického efektu, sofistikovane spájajúceho slovakistiky ladené literárnohistorické, múzejné a kulturologické aktivity, ktoré sa priestorovo odvíjajú od východoslovenského regiónu až po celé územie Slovenska, časovo zachytávajú naše literárne a kultúrne dejiny od konca 18. stor. po prítomnosť. Toto všetko súbežne od r,.1968 prekrýva a zastrešovala Sedlákova vedecká a organizačná práca v MS, s ktorou sa identifikoval v dobách dobrých i zlých. A tak nebohému profesorovi I. Sedlákovi vzdávame hlbokú úctu.

Pavol Parenička

Článok pôvode vyšiel na portáli matica.sk.