Zmysel protikorupčného pochodu: Nasmerovanie nespokojných na falošný cieľ

Bratislava 23. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Študentský pochod, kde sa dvaja adolescenti rozhodli zachrániť našu spoločnosť, mal navodiť dojem, že je tu možnosť zmeny k lepšiemu, len treba vstať a ísť podporiť boj proti korupcii. A keď sa požiadavky ako odstúpenie Kaliňáka, Gašpara, Kováčika a prekvapivo aj akéhosi starostu Ružinova Pekára podarí vybojovať, bude konečne lepšie. Pretože to, kvôli čomu sa máme zle, je korupcia, ktorú produkuje vláda. Po jej odstránení už budú peniaze na všetko a mladí ľudia už nebudú musieť utekať za prácou do zahraničia.

Touto jednoduchou logikou sa snažia masu nespokojných občanov podchytiť mimovládne organizácie, média a opoziční politici sponzorovaní nadnárodnou oligarchiou a naviesť nespokojných občanov, aby sa nebúrili proti systému, ale proti korupcii. Aby nespokojní nespochybňovali systém, ktorý im nadnárodný kapitál vytvoril. Pretože ten je úžasný a kazia ho len drobní zlodeji typu Bašternák, kvôli ktorým sa majú všetci ostatní zle.

Toľko k posolstvu, ktoré nám cez tretí sektor, médiá a opozičných politikov zaslalo 1 % nadnárodnej oligarchie vlastniacej 90% majetku sveta. V skutočnosti je korupcia len symptómom chorého systému a nie príčinou choroby. Bašternák je podozrivý z nadmerného odpočtu DPH vo výške 2 milióny eur. Túto kauzu už omieľajú médiá, tretí sektor a opozičný politici dva roky. Ako keby jej vyšetrenie a potrestanie, zásadným spôsobom zmenilo životné podmienky obyvateľov Slovenska. Či by to tak naozaj bolo, ponechajme na snívanie účastníkom pochodu.

Príčinou zlých životných podmienok na Slovensku v skutočnosti nie je korupcia, ale systém ktorý sa zaviedol a naplno rozbehol po víťazstve „prozápadných“ síl v roku 1998. Systém ktorý vypredal všetky ziskové strategické podniky do zahraničia. Hneď prvá vec, ktorú Dzurinda s Miklošom po nástupe k moci urobili, bol predaj VSŽ, ktoré boli údajne pred krachom. Za 12 rokov od kúpi US Steelom, pritom odtieklo do USA takmer 100 miliárd korún čistého zisku. Nasledoval predaj elektrární, plynární, telekomunikácií, distribučných sústav. To sú peniaze, ktoré krajine chýbajú a nie Bašternákova vratka ,či Paškove CT-čko. Tie najzločinnejšie rozhodnutia totiž urobili všetky vlády, ktoré prijali zákony a podpísali rozhodnutia ktoré túto štátnu a hospodársku kapituláciu umožnili. A ktorú médiá a mimovládni analytici sprevádzali jasotom nad našou vlastnou popravou. Keď dnes predáva US Steel železiarne za 1,5 miliardy eur, pričom ich kúpil za 70 miliónov dolárov, vláda sa ani neodváži uvažovať, že by fabriku kúpila. Zarábať predsa musí zahraničný investor, nie Slovensko.

Slovensko sa tak stalo krajinou, ktorá nič nevlastní, len na jej území produkujú zahraničné spoločnosti svoju výrobu a domáci sa môžu v ich fabrikách zamestnať. Na výplaty zamestnancom sa však cez investičné stimuly skladajú všetci ostatní obyvatelia Slovenska. Zahraničné korporácie tak vďaka vlastizradnej činnosti vlády majú okrem daňových prázdnin aj pracovnú silu zadarmo.  Neskladáme sa však na výplaty len našim občanom. Tí ak o prácu za nízke mzdy neprejavia záujem, tak na ich miesta sa dovezú zamestnanci zo Srbska a Rumunska. Presstitúti z rôznych analytických think- tankov následne jasajú v médiach nad rastom HDP a ďalšími ukazovateľmi, z ktorých ma osoh akurát akcionár korporácie.

Ďalším faktorom znižovania kvality života je cielené likvidovanie poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti, keď sme nútení ročne dovážať potraviny za miliardu eur. Poľnohospodári dostávajú dotácie z Európskej únie za to, že nezasejú, alebo že zasejú rôzne dotované plodiny typu Repka olejná. Všetká produkcia sa potom dováža zo zahraničia. Potraviny produkované čoraz väčšími korporáciami, sú v dôsledku maximalizovania zisku, čoraz viac kontaminované, až do miery ohrozujúcej zdravie obyvateľstva. Presstitúti z mimovládok sa však v médiach opäť rozplývajú nad tým, že na rozdiel od socializmu máme paradajky aj v zime a mandarínky aj v lete. Čo viac by si mohol Slovák želať. Jediným kritériom šťastia je predsa plný regál korporátnych výrobkov.

Ďalšou bájkou, ktorú tu za peniaze EU šíri, je, že bez Európskej únie a eurofondov, by sme nemali peniaze na nič a skrachovali by sme. Šíriteľov tejto demagógie sa treba opýtať, čo bude v roku 2020, keď eurofondy skončia? Do rozpočtu Európskej únie prispievame sumou, ktorá tvorí 70% prostriedkov ktoré dostaneme v podobe eurofondov. Dostávame teda o 30% peňazí viac, ale viazaných podmienkami, na čo ich možno použiť. Výsledkom sú samé zbytočné rekonštrukcie a sociálno-inkluzívne programy, ktoré by za normálnych tržných podmienok nikto nefinancoval.

Proti ničomu, čo tu bolo vymenované, študenti neprotestujú. Oni protestujú proti korupcii a za zrušenie Mečiarových amnestií!

Chorý je však systém, ktorý spôsobuje zlé životné podmienky pre obyvateľov a stále viac ziskov pre pár akcionárov nadnárodných koncernov a bánk. Tí zo svojich astronomických ziskov zase platia médiá, mimovládne organizácie a politikov, aby nás presviedčali, že žijeme v najúžasnejšej dobe a najúžasnejšom systéme, ktorý nesmieme ani pomyslieť zmeniť, lebo sa vrátime do doby kamennej. A ak nejaké problémy sú, tak za to môže korupcia ľudí ako Bašternák, ktorého treba konečne dostať. V tomto zmysle treba chápať aj pochod proti korupcii. Ako odklonenie nespokojnosti obyvateľov od pravých vinníkov na falošný cieľ.

Roman Ban