Slovensko 11. mája 2017 (HSP/Foto: cbr/hsp)
Tento mesiac si pripomíname 55. výročie úmrtia odsúdeného SS generála Adolfa Eichmana, odsúdeného nacistického vodcu. V tomto roku si budeme pripomínať aj 60. výročie schválenia komunistického potratového zákona, pre ktorý bolo na Slovensku zabitých vyše 1,5 milióna nevinných. V čom sú paralely s nacistami?
Okrem toho, že nacisti objavili legálnosť potratov ako inštrument rasovej politiky pre okupované územia, čo Norimberský tribunál odsúdil ako zločin proti ľudskosti v prípade 10 SS generálov, zaujali ma najmä výpovede Adolfa Eichmanna, tak typické pre všetkých nacistických vodcov: „Len som si plnil povinnosti…“.
SME v dávnejšom článku priblížilo jeho život a proces. Podobne totiž dnes sa k umelým potratom stavajú politici, lekári, či novinári – je to legálne, a tak len umožňujeme žene, na čo má „právo“. Tým právom je zabitie nevinného malého človeka, fakt, ktorý nemá ako ujsť svedomiu. Ako dokážu potratári potlačiť svoje svedomie, môže nám azda priblížiť práve nacistická skúsenosť. Svedomie nacistov bolo podobne prekrútené – verili, že robia službu ľudstvu, keď ho očisťujú od nechcených. Podobne si dnes je potratár schopný vsugerovať, že pomáha žene, jej rodine, či spoločnosti, keď zabíja nového bezbranného človeka.
Niekto môže argumentovať, že umelý potrat nie je genocídou, pretože genocída je masový “zločin nenávisti” a väčšina matiek, ktoré idú na potrat, nie sú tie, ktoré nenávidia ich nenarodené dieťa. Ak je to pravda, prečo ho potom zabíjajú? Iste to však nie je pravda o potratároch a obhajcoch potratov. Margaret Sangerová, zakladateľka Plánovaného rodičovstva (materská organizácia slovenskej Spoločnosti pre plánované rodičovstvo), vyhlásila vojnu voči “nechceným” deťom týmto svojím mottom: “Každé dieťa – chcené dieťa”. Plánované rodičovstvo malo reklamnú kampaň v USA v novinách tohto znenia “deti sú hlučné, smradľavé a drahé. Pokiaľ chceš jedno. 1-800-230-PLAN”. Tento útok plný nenávisti na “nechcené” nenarodené deti je skutočne jazykom bigotnosti. Je to dehumanizujúca rétorika genocídy. Nahraďte slovo “deti” slovom akejkoľvek rasovej skupiny a každé masmédiá v krajine by správne odmietli takúto zákernú reklamu.
Nemilosrdné, nenávistné, propagandistické urážky voči “nechceným” nenarodeným deťom sa dnes spájajú s otvoreným rasizmom. V auguste 1999 Asociovaná tlač v USA priniesla správu pod názvom “Štúdia sa domnieva, že existuje súvislosť medzi poklesom kriminality a legalizovaním potratov”. Podtitul znel “Výskumníci došli k záveru, že nechcené deti majú najväčšiu pravdepodobnosť porušovania zákonov”. Táto propaganda je dnes rozšírená v rozvinutom svete. Dokonca bestseller Freakonomics šíri túto propagandu a hocikedy ju niekto vytiahne aj na Slovensku /napr. Peter Breiner/. Autori správy dodávajú, že nechcené deti ako dospelí najčastejšie páchajú kriminálne činy a najčastejšie rodia nechcené deti ako tínedžeri, menšiny a chudobní. Štúdia zistila, že títo ľudia sú tiež tí, ktorí si najpravdepodobnejšie volia potrat. Aj keby to bola pravda, je preto morálne, aby sme znížili kriminalitu vykonávaním čistiek v spoločnosti? Faktom pritom je, že po legalizácii vraždy nenarodeného dieťaťa sa zvyšuje miera zneužívania detí, domáceho násilia, samovraždy a depresií medzi ženami i v spoločnosti vôbec. Zdá sa, že sedliacky rozum hovorí, že nechcené deti sa pravdepodobne nestanú najlepšími občanmi. To však neznamená, že ich môžeme zabiť, ale naopak to, čo môžeme urobiť, je prijať ich ako chcené v našej spoločnosti. Alebo to znamená, že keď veľké percento rasovej menšiny sa nestane “najlepšími” občanmi, môžeme túto “nechcenú” menšinu zabiť?
Mala by sa fráza “zločin z nenávisti” definovať podľa charakteru “pocitu” toho, ktorý ho činí voči obeti alebo podľa podstaty “správania sa”, čím robí druhého obeťou? Článok v New York Times písal o publikácii spomienok Adolfa Eichmanna, SS generála, ktorý dohliadal na deportáciu a vyvražďovanie miliónov Židov počas druhej svetovej vojny. Tiež zaviedol používanie plynových komôr v koncentračných táboroch. Článok vysvetľuje, že tento nacista, ktorý viedol nemeckú genocídu Židov, nasledoval poslušne príkazy, neviedla ho nenávisť. Iste však fakt, že obete “nenenávidel” (ak to je pravda) nerobí ho menej vinným za monumentálne zločiny nenávisti.
Obete potratu sú označené ako nepohodlné, nechcené a neplnohodnotné a preto je legálne ich zabiť. Toto je typické pre genocídy, ktoré nie vždy boli realizované len diktátorom a výslovne len z nenávisti.
Jana Ray-Tutková
14.5°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
Nedeľa 
.JPG)
.jpg)
.jpg)
