Budapešť 14. apríla 2016 (HSP/Foto: facebook/Swedish refugee)
Po bruselských útokoch som na sociálnej sieti zverejnil fotografiu seba, ako kráčam v Budapešti ulicou Váci utca s pocitom bezpečia a slobody.
Dostalo sa mi veľa všelijakých reakcií, aj pozitívnych aj negatívnych. Najčastejšie sa však objavil názor, že by som sa mal prejsť 8. dištriktom namiesto Váci utca… Je to akási maďarská “no-go zóna”.
Dobre, tak som to spravil.
Chápem, prečo ma tam mnohí posielali. Je zjavné, že je to oblasť, ktorá v Budapešti “vytŕča”. Nielen preto, že je to dištrikt so silne zastúpenou rumunskou komunitou, ale aj novo-importovanou africkou komunitou. Prekvapilo ma to. Videl som ich hordu odpadkov na uliciach s ich zjavným očakávaním, že to iní upracú. Muži a ženy pili silne alkoholické nápoje na verejnosti, a mnohí to s tým očividne preháňali.
Ale aj tak som nemal pocit ohrozenia, že by ma mal niekto okradnúť alebo len tak prepadnúť a zbiť.
Správanie obyvateľov v 8. dištrikte je silne podmienené chudobou, užívaním alkoholu/drog a silne ovplyvnené nefungujúcou rumunskou kultúrou. Ich aktivity sú zjavne deštrukčné, no v podstate len voči nim samým. Ich cieľom nie je ubližovať iným.
Správanie ľudí vo švédskych no-go zónach však nemožno ospravedlniť ani jedným z vyššie menovaných dôvodov. Tam majú ľudia prístup ku švédskym sociálnym dávkam, vzdelaniu zdarma a bezplatnému zdravotnému systému po celý ich život. Milióny a milióny eur bolo investovaných do mnohých organizácií v týchto oblastiach, no nič nepomohlo.
No-go zóny Švédska sa pomaly premieňajú na menšie arabské kolónie, kde švédske zákony a autority nemajú žiadnu autoritu, vlastne tam ani neexistujú.
Správanie týchto ľudí, ktorí kradnú, znásilňujú a fyzicky napádajú iných, nemožno ospravedlniť ničím iným než len čistým zlom a nenávisťou, ktorú pociťujú ku krajine, v ktorej žijú.
Zapaľujú autá, aby privolali hasičov, na ktorých následne hádžu kamene a Molotovove koktaily. Policajné autá zasa dostávajú sprchu ručných granátov. Sanitky sú tiež napádané počas toho, ako sa snažia niekomu zachrániť život.
Podobné oblasti v ďalších západoeurópskych mestách, ako napríklad bruselský raj džihádistov Molenbeek, sú úplne mimo kontroly. Šaría je tam plne implementovaná.
Budapeštiansky 8. dištrikt nie je miestom, kde by som chcel v tejto chvíli žiť. Ale takým miestom nie je ani nič, čo je v blízkosti západoeurópskych no-go zón.
Predpokladám, že o takých 10 rokov bude 8. dištrikt úplne v inej situácii a pôjde pozitívnym smerom. No budúcnosť no-go zón bude horšia ako kedykoľvek predtým. A teror bude rásť…
Švédsky utečenec