Väčšina podporuje zmeny v ÚPN, Ondrej Krajňák má skončiť 15. októbra

Bratislava 15. júna 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Pätica predkladateľov tvrdí, že cieľom ich snahy je zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia ÚPN

Súčasný model riadenia Ústavu pamäti národa (ÚPN) jednou osobou, ktorá podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií, je neefektívny a neopodstatnený. Tvrdia to poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková, Ľubomír Želiezka (obaja Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová (nezaradená) v návrhu novely zákona o ÚPN, ktorá sa dnes dostala do druhého čítania. Podľa právnej normy súčasný šéf ústavu Ondrej Krajňák skončí 15. októbra 2017. Ostane však členom správnej rady, a to do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený.

Navrhovatelia totiž tvrdia, že pôvodné princípy, na ktorých ÚPN vznikol, predpokladali a proklamovali, že úlohy zverené ústavu budú vykonávané a zabezpečené prostredníctvom jeho štatutárnych orgánov. “Už v čase vzniku tejto inštitúcie sa predpokladalo, že ÚPN si práve cez spôsob ich kreácie uchová väzby na ústavné inštitúcie Slovenskej republiky a zostane pod ich kontrolou. Po 15 rokoch existencie je však nutné konštatovať, že tento cieľ zákonodarcu sa nepodarilo naplniť, a to predovšetkým z pohľadu určenia štatutárneho orgánu, ktorým sa po novelizácii uvedeného zákona od roku 2003 stal predseda správnej rady,” uvádza sa v dôvodovej správe.

Táto zásadná úprava podľa predkladateľov zmenila ducha pôvodnej právnej úpravy. “Vloženie rozhodovania o smerovaní a činnosti ÚPN do rúk jednej osoby sa vymyká zo štandardných demokratických princípov. Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia, ako aj zo stále zvyšujúcej sa potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách,” tvrdia poslanci.

Po novom tak má byť štatutárom ÚPN správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda ako v súčasnosti. Novela zároveň ruší výbor ústavu a orgánmi ÚPN zostanú dozorná rada a správna rada. Zavádza sa tiež nezlučiteľnosť funkcie člena orgánov ústavu, členov správnej rady a dozornej rady s pracovným pomerom alebo iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom. K zmenám má dôjsť aj pri platoch. “Predsedovi správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy,” píše sa v dôvodovej správe.

Poslanci zároveň navrhujú pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena správnej rady, odvolať ho aj v prípade “zistených závažných nedostatkov dozornou radou pri výkone jeho funkcie”, ale aj vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. Správna rada má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident.

Pätica predkladateľov tvrdí, že cieľom ich snahy je zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia ÚPN, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu. “Jeho zloženie, pozostávajúce z osôb priamo volených alebo menovaných Národnou radou SR, prezidentom a vládou, predstavuje záruku nielen odborného, ale predovšetkým transparentného a demokratického spôsobu riadenia. Predkladaný návrh zákona komplexne odstraňuje nedostatky aplikačnej praxe, ktoré vznikli počas doterajšej existencie tejto verejnoprávnej inštitúcie,” dodali.

Ústav v reakcii uviedol, že novela a jej zdôvodnenie sú účelové a zavádzajúce. “Prioritou návrhu je čo najskôr odvolať súčasného predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka, ktorý si dôsledne plnil úlohy vyplývajúce zo zákona. Snaha o jeho odvolanie prichádza v čase, keď ÚPN po rokoch stagnácie získal rešpekt a uznanie nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti,” odkázal v stanovisku ústav.

Podľa jeho predstaviteľov je navrhnutá novela šitá na mieru práve bývalému vedeniu ÚPN zastúpenému v súčasných orgánoch správnej a dozornej rady. “Budúci predseda Správnej rady ÚPN sa podľa novely má stať iba nastrčenou figúrkou pod dohľadom súčasnej správnej rady. Bude volený súčasnými členmi správnej rady, čo predpokladá koniec nezávislého fungovania inštitúcie,” dodal ústav, podľa ktorého sú skutočným dôvodom novely zákona o pamäti národa kauzy ako Babiš, Hudzovič, Petranský, návrhy na odobratie výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom ŠtB, zverejnené mená sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí sa v súvislosti s nedovoleným prekročením hranice alebo inak podieľali na súdení nevinných spoluobčanov.